E-knihy

Vypuknutie Slovenského národného povstania znamenalo pre Hlinkovu gardu na rozdiel od iných prorežimných organizácií doslova vzkriesenie. Vďaka tomu, že po 29. auguste 1944 zostala verná slovenskej vláde v Bratislave a jej vedenie povstaleckú akciu radikálne odsúdilo, dostala možnosť – hoci v konečnom dôsledku len nakrátko – opätovne realizovať svoje mocenské ambície, tentokrát v podaní najortodoxnejších národných socialistov okruhu okolo Otomara Kubalu.

V slovenskej historiografi i je kvalitne spracovaný vývoj bojových operácií druhej svetovej vojny na území Slovenska. Niektoré práce informujú aj o vplyve bojových operácií na jednotlivé regióny. Hlbšie výskumy dôsledkov vojnových udalostí v hospodárstve krajiny s následným zhodnotením, spracovaním a kvantitatívnym vyjadrením vojnových strát sa však doteraz nachádzali na okraji záujmu historikov. V slovenskej a českej historiografi i je už do určitej miery rozpracovaná problematika povojnovej rekonštrukcie.

Zdanlivo priamočiare, v skutočnosti mnohotvárne uhorsko-osmanské vzťahy, predstavujú v súčasnosti bohatý námet pre výskum stereotypov v historickej perspektíve. Aktuálne bádanie zastúpené najmä historiografiou a literárnou vedou upriamuje z rôznych hľadísk pozornosť na „obraz Turka“ predovšetkým pri analýze cestopisov, básnických diel, piesní, ale aj osobných denníkov a korešpondencie. Od identifikácie a analýzy konkrétnych opisov etnicky heterogénnych Osmanov prechádza až k štúdiu zobrazovania abstraktného a bezčasového Turka.

Pri sledovaní krátkych a relatívne pokojných dejinných úsekov môžu pokusy o uchopenie záchytných bodov v ich historickom vývoji spôsobovať ťažkosti. Napr. vznik štátov, revolúcie alebo štátne prevraty zväčša sprevádza veľká budovateľská aktivita, prestavba spoločnosti, obrana nového stavu voči cudzine či reformy v mnohých oblastiach. Efekt a kontinuitu týchto javov však preveria až desaťročia, čo je pri krátkom trvaní týchto fenoménov často problematické. V slovenských dejinách je takýmto príkladom dvadsaťročné medzivojnové obdobie.

elkový život slovenskej spoločnosti v minulom storočí rozhodujúcim spôsobom ovplyvnil zánik Rakúsko-Uhorskej monarchie, účasť slovenskej politickej reprezentácie na tvorbe

Milan Zemko v knihe skúma predovšetkým politické dejiny Slovenska, slovenskej spoločnosti a národa v prvej polovici 20. storočia. Tejto historickej problematike venuje dlhodobú výskumnú pozornosť v presvedčení, že práve toto obdobie a osobitne roky prvej Československej republiky znamenali zásadný, dovtedy nepoznaný zvrat v živote Slovákov a Slovenska. V tom čase Slováci zavŕšili svoje formovanie do moderného svojbytného európskeho národa, aj keď niektorí príslušníci susedných národov, ba dokonca aj niektorí Slováci to nechceli vziať na vedomie.

Predkladaná publikácia sa usiluje priblížiť, ako sa jednotlivé sociálne vrstvy a skupiny či občianske iniciatívy a prúdy pred a po 17. novembri 1989 vzopäli a vytvorili mohutné občianske hnutie. Tento nástup vyústil do požiadavky radikálnych zmien v celom existujúcom spoločenskom systéme. Publikácia akcentuje vývoj na Slovensku najmä od roku 1988 (hoci v úvodnej štúdii sa vracia až do roku 1985) do polovice roku 1990.

Počiatok českých dejín zaťažujú tri otázky. Za akých okolností prišli Slovania do Čiech? Ako vznikol český „gens“, ktorý dal meno a historický základ národu, ktorý trvá dodnes? Patrili alebo nepatrili Česi k Samovej ríši? Na prvé dve otázky odpovedáme približne v súlade s hlavnými a uznávanými výsledkami doterajšieho bádania. Príchod Slovanov do Čiech súvisel s pádom Durínskej ríše v roku 531 a s následným odchodom germánskych Markomanov z Boiohaema do Raetie a západnej časti Pobrežného Norika, kde sa z nich (a nielen z nich) stali Bavori.

Publikácia nás sprevádza vývojom písomnej kultúry v bratislavskej kapitule počas celého stredoveku.

Stránky