Čísla

1/2019

Autonómia Slovenska 1938 – 1939: Počiatočná fáza holokaustu a perzekúcií

Počas zdanlivo krátkej existencie autonómie Slovenskej krajiny na prelome rokov 1938 – 1939 došlo k zásadnému obratu v dovtedajšom politickom smerovaní. V priebehu necelého pol roka od prijatia Mníchovskej dohody bol rozvrátený systém parlamentnej demokracie prvej Československej republiky, pričom na uskutočnenie zásadných krokov na Slovensku stačili politickým predstaviteľom Hlinkovej slovenskej ľudovej strany len tri mesiace. Obdobie turbulentných politických zmien vedúcich k vláde jednej strany bolo ruka v ruke spojené s postupným odstraňovaním potenciálnych oponentov... viac | more

2/2018

Vystúpenia z vojen: od napoleonských vojen po druhú svetovú vojnu

V posledných rokoch historici stále viac spochybňujú uzatvorenie prímeria ako definitívny predel, ktorý oddeľuje vojnový stav od mierového. Štáty často mobilizovali všetok svoj potenciál a možnosti, produkovali propagandu, oslavovali hrdinov, len aby porazili nepriateľa; rodiny prichádzali o otcov, synov, manželov či bratov; mnohí vojaci sa vracali domov zmrzačení a pod. Takéto procesy a udalosti nemožno zastaviť alebo zabudnúť na ne podpisom prímeria, aj keď na túto udalosť drvivá väčšina populácie čakala. Vojnový stav sa z právneho ani vojenského hľadiska nekončí prímerím. Koncept... viac | more

1/2018

Elity na Slovensku v 19. a 20. storočí

Tradičný pohľad na zmeny režimov vychádza z tézy o hlbokých politických ruptúrach, ktoré so sebou prinášali rozsiahle zmeny rozloženia moci. Ich sprievodným znakom boli personálne, kultúrne a sociálne diskontinuity, ktoré deformovali prirodzený vývoj spoločnosti. Historik Ľubomír Lipták v roku 1990 publikoval inšpiratívnu úvahu, v ktorej hľadal odpoveď na otázku, či bolo Slovensko skutočne krajinou generácií „s odťatými rukami". Podľa Liptáka boli slovenské dejiny v 19. a 20. storočí poznačené zmenami režimov a diskontinuitami: nové pokolenia prichádzali, chopili sa práce, získali... viac | more

2/2017

Local Roots – European Connections. The Position of Nazarene Art in 19th-Century Europe

The art of the early 19th century and especially the question of its directions after the year 1800 has repeatedly been the subject of attention of art historians in recent decades. The conventional image of the 19th century as a century of varying historicist styles, insisting on academic rules, sentimental and/or heroic religious and historic imagery and bourgeois taste seems to have more to it than just being a prelude to the modernism that emerged. In Central European visual arts, the question of transition from the late 18th century into the modern era is related to the study of a... viac | more

1/2017

Krajina, príroda a životné prostredie v minulosti

Historiografia sa vo všeobecnosti pomerne málo venuje priestoru, v ktorom sa udalosti odohrávali. Je zrejmé, že interakcie medzi politickými, hospodárskymi či sociálnymi javmi a životným prostredím, tvoria faktor, ktorý neraz viac ako čokoľvek iné ovplyvnil život človeka. Tomuto aspektu dejín sa v zahraničí už niekoľko desaťročí venuje systematická vedecká pozornosť v rámci odboru environmentálnych dejín. Hoci tento odbor nateraz nemá na Slovensku potrebné inštitucionálne a organizačné zázemie, environmentálne zameraný historický výskum sa realizuje aj u nás. V tomto čísle Forum... viac | more

2/2016

Kvalita života, bývania a urbanizmu v meste v 19. a 20. storočí

V priebehu dlhého 19. storočia prešli mestá výraznými zmenami v oblasti urbanistického vývoja, budovania technickej infraštruktúry a zvyšovania kvality bývania. Tento vývoj akceleroval na prelome 19. a 20. storočia a v prípade miest na dnešnom území Slovenska najmä po vzniku Československa (1918). Dôraz sa kládol na skvalitnenie života v meste nielen v oblasti technickej a dopravnej infraštruktúry, modernej výstavby a architektúry, verejnej hygieny a zdravotníctva, ale aj kultúry bývania, trávenia voľného času a vzťahu k okolitej prírode. Celkovo proces modernizácie miest nebol ani... viac | more

1/2016

(De)formovanie vidieka v procese kolektivizácie

Na prelome 40. a 50. rokov 20. storočia nastúpili všetky krajiny v sovietskej sfére vplyvu cestu k pretvoreniu vidieka a poľnohospodárstva podľa sovietskeho modelu. Jeho násilné aplikovanie sprevádzala v Československu masová perzekúcia roľníkov a ich rodín. Vládnuci režim obhajoval svoje konanie voči nim „vyššími záujmami", jeho zmyslom však bola v prvom rade snaha o podriadenie si celej spoločnosti, v ktorej nebol priestor pre samostatne hospodáriaceho roľníka. Nástrojom tejto „prestavby" sa stali kolektívne poľnohospodárske výrobné organizácie, v Československu pomenované jednotné... viac | more

2/2015

Medzi sociálnym a politickým radikalizmom 1918 - 1939

Spôsoby, akými ľudia dávali najavo, že sa cítia byť v spoločnosti zbedačovaní, marginalizovaní, ponižovaní či znevýhodnení, boli rozmanité. Spravidla záviseli od intenzity pocitu ohrozenia a krivdy, od mentality a politickej kultúry dotknutej skupiny či vrstvy, ako aj od možností, ktoré im vládnuci režim dovolil využiť. Medzivojnová republika nebola výnimkou. Či už išlo o násilné hladové búrky mestskej či vidieckej „spodiny" alebo kultivované protesty stredných vrstiev, spravidla signalizovali, kde sa nachádzali neuralgické body sociálnej súdržnosti a kde ležali prekážky na ceste k... viac | more

1/2015

Cesty sekularizácie v "dlhom" 19. storočí

"Dlhé" 19. storočie sa z hľadiska vývoja religiozity, vzťahu štátu a cirkví ako aj vzájomných relácií jednotlivých náboženských spoločenstiev hodnotí v histórii veľmi protichodne. Bolo to najcirkevnejšie storočie alebo sa Francúzskou revolúciou začal nezastaviteľný proces ústupu náboženstva zo „scény" dejín? Môžeme súhlasiť s názormi, že 19. storočie prinieslo v Európe nástup druhej konfesionalizácie? Vytláčanie náboženstva z verejného priestoru a komplikovanie ich vzťahu zo štátom viedlo cirkevné elity k výraznejšej aktivite, k inovácii pastoračných foriem, využívaniu nových médií a... viac | more

2/2014

Moc a štát v stredovekej Európe

Zdôrazňovanie rozmanitosti mocenského postavenia bolo bežnou súčasťou politického myslenia v stredoveku. Niekedy sa však na to zabúda. Ako sa ale uplatňovala moc v ranom stredoveku? Ako boli organizované politické útvary? Môžeme ich považovať za unifikované kráľovstvá a kniežatstvá? Je správne ich vnímať ako moderné štáty? Na niektoré otázky sa pokúsili zodpovedať autori v jednotlivých štúdiách tohto čísla Forum Historiae. Našou ambíciou je zapojiť sa do diskusií o fungovaní politických útvarov, mocenských prejavoch a postavení panovníka v stredoveku, ktoré už dlhodobo prebiehajú v... viac | more

1/2014

Ideológia v priestore a čase

Pojem „ideológia" je obeťou vlastnej popularity. Po vyše dvoch storočiach prítomnosti v diskurze sa jeho obsah i hranice zahmlili. Má množstvo odborných definícií a ešte viac využití v bežnom jazyku. Napriek tomu zastáva zmysluplné miesto v základnej výbave vedy – ako konceptuálny nástroj i ako predmet bádania. Na ideológiu má význam sa pýtať a hľadať ju v rôznych oblastiach poznania i konania. Hoci sa rada maskuje a skrýva, dá sa identifikovať ako vplyvná súčasť rôznych diskurzov – nielen vo sfére politiky, ale i vo vede, umení, urbanizme či cestovnom ruchu. V historickej perspektíve sa o... viac | more

2/2013

Slovenské politické myslenie 1848 - 1914

Téma politického myslenia v rámci slovenského národného hnutia v rokoch 1848 – 1914 je produkcii slovenských historikov za posledné roky skôr okrajovou. Túto problematiku však určite nemožno považovať za uspokojivo spracovanú. Naopak ponúka veľmi dobrý bádateľský a interpretačný potenciál. Jej pramenná základňa poskytuje množstvo ešte doposiaľ neprebádaného materiálu, a na druhej strane, existuje viacero na prvý pohľad uspokojujúco spracovaných problémov, ktoré možno interpretovať kvalitatívne novým spôsobom. Tieto skutočnosti nás motivovali pri výbere novej témy Forum Historiae.... viac | more

1/2013

Ako hovoriť o komunizme?

Napriek odvážnemu názvu sú naše ambície skromnejšie. Neponúkame syntetický a dokonca ani systematizovaný pohľad na „komunizmus". Práve naopak. Vzhľadom na obrovskú šírku problematiky sme sa rozhodli uverejniť niekoľko pohľadov na otázku, akým spôsobom je ešte možné skúmať a diskutovať túto živú tému. Ako uviedol jeden z autorov čísla, chceme skôr „vykopnúť loptu". K zostaveniu tohto čísla nás primäl aj fakt, že radikálna ľavica a komunistické hnutie sa ocitli na okraji vedeckého záujmu, pričom téma „komunizmu" predstavuje významnú súčasť verejných diskusií. V posledných rokoch vyrástla... viac | more

2/2012

Etnické stereotypy v historickom výskume

Etnické stereotypy sú často nástrojom politickej manipulácie a prostriedkom eskalácie etnického napätia. Predstavujú schematické obrazy nielen o iných etnikách a národoch, ale aj o príslušníkoch toho vlastného. Pomocou nich možno účinne ovplyvňovať verejnú mienku a vytvárať pocit spolunáležitosti skupiny, a to aj vďaka emóciám, ktoré dokážu vyvolať. Karikatúra z roku 1882 napríklad dehonestujúcim spôsobom zobrazuje národnosti bývalého Uhorska, ktoré na výzvu uhorskej vlasti – matky ponúkajúcej objatie, odmietavo šomrú: „My nejdeme!" Príliš však nešetrí ani maďarského Kóbiho, držiaceho sa... viac | more

1/2012

Premeny rodiny v dejinách Uhorska a Slovenska

Rodina predstavuje významný sociálny fenomén, ktorý otvára mnoho zaujímavých otázok. O jej výskum sa zaujímajú aj historici, ktorí sledujú napríklad početnosť a štruktúru rodín, sobášnosť a sobášne stratégie, vzťahy medzi príbuznými, stvárnenie rodiny v umeleckých a literárnych dielach, a pod. Hľadanie odpovedí na nastolené otázky však často naráža na ťažkosti, spojené s torzovitosťou alebo úplnou absenciou relevantných historických prameňov. Preto sa historik musí neraz uspokojiť so sondami a hypotézami, na základe ktorých môže formulovať všeobecnejšie závery.
Viaceré zaujímavé... viac | more

2/2011

Korupcia

Sú témy, ktoré historikom vŕtajú v hlave, no zatiaľ sa k nim nevyjadrili. Sú problémy, ktoré ľudí atakujú doslova každý deň a hľadajú odpoveď na otázku „odkiaľ sa to vzalo", no v knižniciach pátrajú márne. Korupcia je určite jedným z nich. Výskum korupcie v zahraničí zamestnáva celé tímy odborníkov, kým u nás sa jej doteraz venovali len kolegovia z príbuzných spoločenských vied. V tomto čísle sme preto oslovili autorov, ktorí neskúmali len špecifické formy a prejavy korupcie, premenlivú citlivosť štátu a rôznych vrstiev spoločnosti voči korupčným praktikám, ale i kultúrne a politicky... viac | more

1/2011

Inštitucionálne predpoklady vývoja vedy na Slovensku po roku 1918

Vedecké aktivity v rámci slovenskej národoveckej society pred rokom 1918 sú často charakterizované ako amatérske a nadšenecké. Toto hodnotenie je v mnohých ohľadoch oprávnené, pričom jednu z hlavných príčin treba vidieť v absencii inštitucionálneho zázemia, nevyhnutného pre profesionalizáciu a špecializáciu jednotlivých vedeckých aktivít slovenskej inteligencie. Zásadný politický medzník, ktorý predstavuje rok 1918, sa celkom prirodzene významným spôsobom odzrkadlil aj v rámci dejín vedy na Slovensku, ktoré sa po prvýkrát konštituovalo ako územnosprávna jednotka v novom štáte.
Cieľom... viac | more

2/2010

Uhorská šľachta v stredoveku a novoveku

Tzv. „akademické" Dejiny Slovenska, ktorých prvý diel vyšiel roku 1986, venujú šľachte len niekoľko strán. Tie sa obmedzili len na najstrohejšie údaje a nesú zreteľnú pečať triedneho hľadiska chápania dejín, výrazne skresľujúceho skutočnosť. Tento stručný, ba možno povedať až povrchný obraz, ktorý plne akceptuje dobové ideologické požiadavky, však nevznikol ako výsledok riadneho a systematického výskumu. Zjednodušene možno povedať, že v tej dobe nebolo „moderné" – alebo „módne?" – zaoberať sa šľachtou, tak sa prebrali jednak zahraničné (najmä ideologické) vzory, alebo sčasti aj... viac | more

1/2010

Demokracia, spoločnosť a politika na medzivojnovom Slovensku

Cesta od deklarovania zásad demokracie k ich naplneniu v spoločnosti je behom na dlhé trate. Zhodnotiť jej úspešnosť alebo neúspešnosť možno zväčša s odstupom desaťročí a niekedy to trvá aj dlhšie. Inšpiratívnym príkladom takejto cesty bola dvadsaťročná existencia medzivojnovej Československej republiky, ktorej prischlo označenie „ostrov demokracie". V porovnaní s okolitými krajinami ním nepochybne aj bola. Ako každé budovateľské úsilie, aj prenášanie demokratických a republikánskych ideí do života spoločnosti aj tu narážalo na veľa problémov plynúcich z rôznorodých vnútropolitických i... viac | more

2/2009

Historická narácia, ideológia a historiografia

Čo je predmetom historického textu? Akým spôsobom sú prezentované výsledky historických výskumov? K čomu vlastne tieto výskumy referujú? Odpovede na tieto otázky hľadajú teoretici histórie, zatiaľ čo samotní historici ich spravidla (prinajmenšom v kontexte slovenskej inštitucionalizovanej historiografie) ignorujú. Jedným z najviac viditeľných dôsledkov tejto absencie teoretickej reflexie je recyklovanie zaužívaných historiografických stereotypov, samozrejmé používanie pojmov a schém, ktorých obsah je z analytického hľadiska často pochybný, resp. neudržateľný. Pokiaľ chceme eliminovať... viac | more

1/2009

Rodina vo vojne

Vojna nie je výsostne politický či vojenský fenomén, hoci práve tieto jej aspekty boli tradičným predmetom historického výskumu. Pre veľké vojny dvadsiateho storočia je príznačné, že zasiahli do všetkých sfér života spoločnosti. V súvislosti s tým sa v posledných desaťročiach presúva ohnisko záujmu historikov z vojensko-diplomatického a politicko-ekonomického pozadia aj na širšie sociálne a kultúrne pole. Osobitnú výzvu pre súčasnú historiografiu predstavuje každodenný život „obyčajných ľudí" vo vojne a po vojne, vrátane jej dopadov na kľúčovú inštitúciu sociálneho života – rodinu. V... viac | more

2/2008

Mestá a šľachta, mešťania a šľachtici

Slovenská historiografia už od 60. rokov minulého storočia venovala primeranú pozornosť dejinám miest, predovšetkým ich vzniku, právnemu postaveniu, správe a hospodárstvu. Pri skúmaní týchto bezosporu dôležitých otázok však akosi zostával nepovšimnutý človek, mešťan, zakladateľ a obyvateľ týchto miest, hybná sila všetkého diania. Šľachta ako samostatný stav taktiež nestála v centre pozornosti a vo vzťahu k mestám sa považovala za jednoznačne retardujúci prvok ich vývoja. Nové výskumy však značne rozšírili poznatky o šľachte i o mestách a poskytujú oveľa mnohostrannejší a pestrejší obraz o... viac | more

1/2008

Variácie s pamäťou a dejinami

Vzťah medzi dejinami a pamäťou predstavuje lákavú tému do diskusie. Tieto dva fenomény sú často spájané, ale aj zamieňané. V niektorých prípadoch sa dokonca kvalitatívne ani nerozlišuje medzi spomienkami súčasníkov a výsledkami historickej analýzy. Pritom, tieto sa môžu zásadne líšiť, ale zároveň byť obe spoločensky prijateľné.
Tohtoročné prvé číslo Forum Historiae Vám v rubrike Štúdie prináša štúdie, ktoré sa z rôznych uhlov pohľadu venujú práve vzťahu spomínania a historiografie. V Materiáloch uverejňujeme dve recenzie a starší text významného slovenského historika Daniela Rapanta... viac | more

1/2007

Dejiny Slovenska na prahu 3. tisícročia

Historik Dušan Kováč označil dejiny slovenskej historiografie za popolušku tunajšej profesionálnej historickej vedy. Týmto prirovnaním upozornil na neutešený stav slovenskej historickej vedy vo vzťahu k dejinám vlastnej disciplíny. Poukázal najmä na dedičstvo dvoch totalitných systémov, ktoré v 20. storočí nepriaznivo poznačili jej vývoj. Situácia sa postupne mení k lepšiemu. Dôkazom je viacero prác, ktoré vznikli v posledných rokoch na tému dejín slovenskej historiografie. Tejto kľúčovej problematike nášho odboru je venované aj pilotné číslo časopisu Forum Historiae.