Čísla

The articles presented in this issue offer an interdisciplinary view on the history of independent publishing in both the late socialist and post-socialist periods. Different variants of do-it-yourself cultural creativity highlight the space that lies between the established high-brow and popular low-brow cultures. Specifically, the intersections between the approaches of art history, musicology, cultural studies, sociology, literary history, and media studies constitute a representative spectrum for these reconciliations. We would like to highlight the observation of all our contributors that self-published press and books bring a specific value to the building of communities or scenes that are not only locally embedded, but also interlinked globally, and show how various cultural trends were established and developed in different sociocultural and national settings. Our cases show that the socialist and post-socialist contexts enabled interesting shifts in the economic and social positioning of self-publishing activities.

Stredoveký koncept vernosti kráľovi, ktorý zastrešoval tak oddanosť ako aj poslušnosť, tvoril základ osobných hierarchických vzťahov medzi panovníkom a jeho ľuďmi v tomto období. Tendencie vládcov odmeňovať vernosť a trestať tých, čo boli neverní, boli bežné a časté. Takáto vernosť kráľovi bola dôležitá pre politické usporiadanie a zachovanie moci panovníka a jeho najbližších ľudí. Toto číslo Fóra Historiae je venované témam spojeným s vernosťou v historických textoch a v dobovej praxi v období pred rokom 1300. Medzi iným sa v ňom dajú nájsť zamyslenia nad dobovým vnímaním vernosti na príkladoch zo stredovekého Uhorska, analýza toho, ako Kosmas pracoval s kategóriou vernosti vo svojej Chronica Boemorum, náhľady na ranostredoveké právne normy a exil ako zaužívaný trest za zradu a nevernosť v Moravskom kniežactve 9. storočia, preskúmanie zhromaždení slobodných mužov v tom istom období ako aj v 12. storočí, otázka desiatkov udelených kráľom v 11. storočí, zamyslenie sa nad pojmom, ideou a vnímaním dynastií v stredovekej Európe, ako aj vyhnania germánskych kráľov v 5. a 6. storočí.

V posledných rokoch historici stále viac spochybňujú uzatvorenie prímeria ako definitívny predel, ktorý oddeľuje vojnový stav od mierového. Štáty často mobilizovali všetok svoj potenciál a možnosti, produkovali propagandu, oslavovali hrdinov, len aby porazili nepriateľa; rodiny prichádzali o otcov, synov, manželov či bratov; mnohí vojaci sa vracali domov zmrzačení a pod. Takéto procesy a udalosti nemožno zastaviť alebo zabudnúť na ne podpisom prímeria, aj keď na túto udalosť drvivá väčšina populácie čakala. Vojnový stav sa z právneho ani vojenského hľadiska nekončí prímerím. Koncept vystúpenia z vojny (sortie de guerre) chce uchopiť tento zložitý proces, ktorý má svoje vlastné trvanie a logiku. Historici z krajín Vyšehradskej štvorky a Francúzska ho v aktuálnom čísle Forum Historiae aplikujú na najväčšie vojenské konflikty 19. a 20. storočia, teda napoleonské vojny a dve svetové vojny.

The art of the early 19th century and especially the question of its directions after the year 1800 has repeatedly been the subject of attention of art historians in recent decades. The conventional image of the 19th century as a century of varying historicist styles, insisting on academic rules, sentimental and/or heroic religious and historic imagery and bourgeois taste seems to have more to it than just being a prelude to the modernism that emerged. In Central European visual arts, the question of transition from the late 18th century into the modern era is related to the study of a series of long undervalued artists whose names have (now) either almost vanished or were dismissed (in the past). An example of this are Johann Friedrich Overbeck (1789 – 1869) and his followers – Nazarenes – also known as monk-artists. This issue of Forum Historiae, first entirely in English, is devoted to studies which examine European Nazarenism and role of Joseph Führich (1800 – 1876) in it, from various points of views and perspectives, taking into account the autonomous reception of Nazarenism in different countries, but also the unifying role of the model images produced by key Nazarene artists.

V priebehu dlhého 19. storočia prešli mestá výraznými zmenami v oblasti urbanistického vývoja, budovania technickej infraštruktúry a zvyšovania kvality bývania. Tento vývoj akceleroval na prelome 19. a 20. storočia a v prípade miest na dnešnom území Slovenska najmä po vzniku Československa (1918). Dôraz sa kládol na skvalitnenie života v meste nielen v oblasti technickej a dopravnej infraštruktúry, modernej výstavby a architektúry, verejnej hygieny a zdravotníctva, ale aj kultúry bývania, trávenia voľného času a vzťahu k okolitej prírode. Celkovo proces modernizácie miest nebol ani rovnomerný, ani plynulý. Podpísali sa na ňom časté zmeny politických režimov, pričom výrazná zmena urbanisticko-kultúrnych vzorov nastala po roku 1918. Autori tohto čísla Forum Historiae charakterizujú premeny „mesta na Slovensku" na príkladoch vybraných lokalít – najmä Prešporka/Bratislavy, Košíc, Prešova a Žiliny.

Spôsoby, akými ľudia dávali najavo, že sa cítia byť v spoločnosti zbedačovaní, marginalizovaní, ponižovaní či znevýhodnení, boli rozmanité. Spravidla záviseli od intenzity pocitu ohrozenia a krivdy, od mentality a politickej kultúry dotknutej skupiny či vrstvy, ako aj od možností, ktoré im vládnuci režim dovolil využiť. Medzivojnová republika nebola výnimkou. Či už išlo o násilné hladové búrky mestskej či vidieckej „spodiny" alebo kultivované protesty stredných vrstiev, spravidla signalizovali, kde sa nachádzali neuralgické body sociálnej súdržnosti a kde ležali prekážky na ceste k harmonickejšej spoločnosti. Reakcie štátu a spoločenských elít naopak ukazovali, do akej miery bola spoločnosť schopná sa vyrovnať so sociálnymi problémami, či ju posúvali vpred k dosiahnutiu svojich ideálov alebo ju priviedli k čoraz hlbšej paralýze. Načrtnutými aspektmi fenoménu sociálneho a politického protestu sa zaoberá Forum Historiae 2/2015.

Zdôrazňovanie rozmanitosti mocenského postavenia bolo bežnou súčasťou politického myslenia v stredoveku. Niekedy sa však na to zabúda. Ako sa ale uplatňovala moc v ranom stredoveku? Ako boli organizované politické útvary? Môžeme ich považovať za unifikované kráľovstvá a kniežatstvá? Je správne ich vnímať ako moderné štáty? Na niektoré otázky sa pokúsili zodpovedať autori v jednotlivých štúdiách tohto čísla Forum Historiae. Našou ambíciou je zapojiť sa do diskusií o fungovaní politických útvarov, mocenských prejavoch a postavení panovníka v stredoveku, ktoré už dlhodobo prebiehajú v západnej medievistike a do ktorých sa čoraz častejšie zapájajú aj historici zo susedných krajín. Zároveň sme chceli zaplniť prázdne miesto v slovenskej medievistike, v ktorej sa málokedy môžeme stretnúť s témami, ktoré prináša toto číslo.

Téma politického myslenia v rámci slovenského národného hnutia v rokoch 1848 – 1914 je produkcii slovenských historikov za posledné roky skôr okrajovou. Túto problematiku však určite nemožno považovať za uspokojivo spracovanú. Naopak ponúka veľmi dobrý bádateľský a interpretačný potenciál. Jej pramenná základňa poskytuje množstvo ešte doposiaľ neprebádaného materiálu, a na druhej strane, existuje viacero na prvý pohľad uspokojujúco spracovaných problémov, ktoré možno interpretovať kvalitatívne novým spôsobom. Tieto skutočnosti nás motivovali pri výbere novej témy Forum Historiae. Pripravili sme sedem vedeckých štúdií (a dve recenzie), ktoré z rôznych uhľov pohľadu analyzujú konkrétne politické, resp. národno-ideologické koncepcie a fenomény. Hoci nepredkladáme ucelené spracovanie danej problematiky, ponúkané texty prinášajú viacero originálnych náhľadov a nových interpretácií a prispievajú k hlbšiemu poznaniu ideového a ideologického zázemia slovenského národného hnutia v danom období. Veríme, že tieto texty zaujmú širšiu odbornú obec a budú impulzom k ďalším novým spracovaniam tejto zaujímavej problematiky.

Etnické stereotypy sú často nástrojom politickej manipulácie a prostriedkom eskalácie etnického napätia. Predstavujú schematické obrazy nielen o iných etnikách a národoch, ale aj o príslušníkoch toho vlastného. Pomocou nich možno účinne ovplyvňovať verejnú mienku a vytvárať pocit spolunáležitosti skupiny, a to aj vďaka emóciám, ktoré dokážu vyvolať. Karikatúra z roku 1882 napríklad dehonestujúcim spôsobom zobrazuje národnosti bývalého Uhorska, ktoré na výzvu uhorskej vlasti – matky ponúkajúcej objatie, odmietavo šomrú: „My nejdeme!" Príliš však nešetrí ani maďarského Kóbiho, držiaceho sa mamky za sukňu. Pripomína tiež komplikovanú situáciu židovského obyvateľstva v Uhorsku – figúrka vpravo zobrazuje predsedu antisemitskej strany G. Istóczyho, ktorý volá, aby matka neprijala „toho jordánskeho pankharta". Historický výskum vzájomných etnických (a iných) stereotypov odhaľuje ich nereálnosť, ale aj funkcie, ktoré plnia, a význam, aký zohrávajú v období nacionalizmu. Veríme, že aj toto číslo Forum Historiae prispeje nielen k ich lepšiemu pochopeniu, ale aj prekonávaniu.

Sú témy, ktoré historikom vŕtajú v hlave, no zatiaľ sa k nim nevyjadrili. Sú problémy, ktoré ľudí atakujú doslova každý deň a hľadajú odpoveď na otázku „odkiaľ sa to vzalo", no v knižniciach pátrajú márne. Korupcia je určite jedným z nich. Výskum korupcie v zahraničí zamestnáva celé tímy odborníkov, kým u nás sa jej doteraz venovali len kolegovia z príbuzných spoločenských vied. V tomto čísle sme preto oslovili autorov, ktorí neskúmali len špecifické formy a prejavy korupcie, premenlivú citlivosť štátu a rôznych vrstiev spoločnosti voči korupčným praktikám, ale i kultúrne a politicky podmienené zmeny samotného pojmu korupcie. Územie dnešného Slovenska je z hľadiska historickej perspektívy ideálnym prípadom na sledovanie toho, ako sa v závislosti od ekonomického systému, sociálnej štruktúry spoločnosti a politického režimu menili hlavné „arény" korupcie, ako sa vyvíjali právne normy i morálne pravidlá. Ako pozemkové reformy, arizácie, privatizácie a ďalšie masové presuny majetku, poznačili citlivosť vnímania korupcie. Pri čítaní tohto čísla môžete sledovať kontinuity a diskontinuity v korupčnej praxi. Možno odhalíte až prekvapivé podobnosti medzi korupciou úradníkov za Jozefa II., korupčnými škandálmi na začiatku minulého storočia a realitou dneška.

Tzv. „akademické" Dejiny Slovenska, ktorých prvý diel vyšiel roku 1986, venujú šľachte len niekoľko strán. Tie sa obmedzili len na najstrohejšie údaje a nesú zreteľnú pečať triedneho hľadiska chápania dejín, výrazne skresľujúceho skutočnosť. Tento stručný, ba možno povedať až povrchný obraz, ktorý plne akceptuje dobové ideologické požiadavky, však nevznikol ako výsledok riadneho a systematického výskumu. Zjednodušene možno povedať, že v tej dobe nebolo „moderné" – alebo „módne?" – zaoberať sa šľachtou, tak sa prebrali jednak zahraničné (najmä ideologické) vzory, alebo sčasti aj pozitivistické, sčasti aj romantické názory starších autorov, z ktorých sa filtrovali poznatky, zapadajúce do určeného obrazu. Od 90. rokov 20. storočia sa situácia výrazne zmenila. Medzi témy, ktoré sa dostali do pozornosti bádateľov, sa dostala aj problematika šľachty. Začali sa skúmať nielen otázky ich pôvodu, ale aj postavenia v dobovej spoločnosti, difereciácie, ich úlohy a vzťahy, dokonca sa pozornosť začala venovať aj otázkam každodenného života. Najnovším výsledkom výskumu šľachtického obyvateľstva a ich života v stredoveku a ranom novoveku je venované aktuálne číslo Forum Historiae.

Čo je predmetom historického textu? Akým spôsobom sú prezentované výsledky historických výskumov? K čomu vlastne tieto výskumy referujú? Odpovede na tieto otázky hľadajú teoretici histórie, zatiaľ čo samotní historici ich spravidla (prinajmenšom v kontexte slovenskej inštitucionalizovanej historiografie) ignorujú. Jedným z najviac viditeľných dôsledkov tejto absencie teoretickej reflexie je recyklovanie zaužívaných historiografických stereotypov, samozrejmé používanie pojmov a schém, ktorých obsah je z analytického hľadiska často pochybný, resp. neudržateľný. Pokiaľ chceme eliminovať produkciu historických poznatkov tohto druhu, je nevyhnutná teoretická reflexia historikov o povahe vlastnej disciplíny. Tento cieľ si pred seba kladie aj toto číslo Forum Historiae. Prináša sedem štúdií a tri recenzie, ktoré rôznym spôsobom analyzujú implikácie naratívnej formy a ideologickej podmienenosti historického textu pre povahu historického poznania.

Slovenská historiografia už od 60. rokov minulého storočia venovala primeranú pozornosť dejinám miest, predovšetkým ich vzniku, právnemu postaveniu, správe a hospodárstvu. Pri skúmaní týchto bezosporu dôležitých otázok však akosi zostával nepovšimnutý človek, mešťan, zakladateľ a obyvateľ týchto miest, hybná sila všetkého diania. Šľachta ako samostatný stav taktiež nestála v centre pozornosti a vo vzťahu k mestám sa považovala za jednoznačne retardujúci prvok ich vývoja. Nové výskumy však značne rozšírili poznatky o šľachte i o mestách a poskytujú oveľa mnohostrannejší a pestrejší obraz o ich spolužití, kooperácii či konfliktoch v celej v ich zložitosti. Štúdie a články, ktoré sú písomnou podobou príspevkov konferencie Mestá a šľachta, mešťania a šľachtici, sa svojim obsahom zameriavajú predovšetkým na tieto aspekty spolužitia miest, mešťanov a šľachty.