Čísla

After the First World War, the Italian goal was to ensure for the country the position of a great power in post-Habsburg Central Europe. This led to Rome’s ambitious foreign policy, which had to contend with similar aspirations by the French. However, relations between Italy and post-Habsburg Central Europe go far beyond political, diplomatic and military history. The papers in this volume also discuss the economic, cultural, local, memory and social dimensions. This thematic issue does not cover the entire matter, but is rather bringing to light topics that are not a well-known or have... viac | more

The articles presented in this issue offer an interdisciplinary view on the history of independent publishing in both the late socialist and post-socialist periods. Different variants of do-it-yourself cultural creativity highlight the space that lies between the established high-brow and popular low-brow cultures. Specifically, the intersections between the approaches of art history, musicology, cultural studies, sociology, literary history, and media studies constitute a representative spectrum for these reconciliations. We would like to highlight the observation of all our contributors... viac | more

The issue presents a discussion about fanzines in the specific historical context of Central and Eastern Europe (CEE), where zines have not yet been a subject of focused scholarly research. Alternative subculture scenes have played a significant role in the transformation of CEE societies in past four decades, and their impact can be seen in the political and cultural debates of societies at large. Alternative narratives that were presented on the pages of fanzines represent an important source for the social history studies of the late socialism and post-socialism periods in... viac | more

Stredoveký koncept vernosti kráľovi, ktorý zastrešoval tak oddanosť ako aj poslušnosť, tvoril základ osobných hierarchických vzťahov medzi panovníkom a jeho ľuďmi v tomto období. Tendencie vládcov odmeňovať vernosť a trestať tých, čo boli neverní, boli bežné a časté. Takáto vernosť kráľovi bola dôležitá pre politické usporiadanie a zachovanie moci panovníka a jeho najbližších ľudí. Toto číslo Fóra Historiae je venované témam spojeným s vernosťou v historických textoch a v dobovej praxi v období pred rokom 1300. Medzi iným sa v ňom dajú nájsť zamyslenia nad dobovým vnímaním vernosti na... viac | more

Počas zdanlivo krátkej existencie autonómie Slovenskej krajiny na prelome rokov 1938 – 1939 došlo k zásadnému obratu v dovtedajšom politickom smerovaní. V priebehu necelého pol roka od prijatia Mníchovskej dohody bol rozvrátený systém parlamentnej demokracie prvej Československej republiky, pričom na uskutočnenie zásadných krokov na Slovensku stačili politickým predstaviteľom Hlinkovej slovenskej ľudovej strany len tri mesiace. Obdobie turbulentných politických zmien vedúcich k vláde jednej strany bolo ruka v ruke spojené s postupným odstraňovaním potenciálnych oponentov... viac | more

V posledných rokoch historici stále viac spochybňujú uzatvorenie prímeria ako definitívny predel, ktorý oddeľuje vojnový stav od mierového. Štáty často mobilizovali všetok svoj potenciál a možnosti, produkovali propagandu, oslavovali hrdinov, len aby porazili nepriateľa; rodiny prichádzali o otcov, synov, manželov či bratov; mnohí vojaci sa vracali domov zmrzačení a pod. Takéto procesy a udalosti nemožno zastaviť alebo zabudnúť na ne podpisom prímeria, aj keď na túto udalosť drvivá väčšina populácie čakala. Vojnový stav sa z právneho ani vojenského hľadiska nekončí prímerím. Koncept... viac | more

Tradičný pohľad na zmeny režimov vychádza z tézy o hlbokých politických ruptúrach, ktoré so sebou prinášali rozsiahle zmeny rozloženia moci. Ich sprievodným znakom boli personálne, kultúrne a sociálne diskontinuity, ktoré deformovali prirodzený vývoj spoločnosti. Historik Ľubomír Lipták v roku 1990 publikoval inšpiratívnu úvahu, v ktorej hľadal odpoveď na otázku, či bolo Slovensko skutočne krajinou generácií „s odťatými rukami". Podľa Liptáka boli slovenské dejiny v 19. a 20. storočí poznačené zmenami režimov a diskontinuitami: nové pokolenia prichádzali, chopili sa práce, získali... viac | more

The art of the early 19th century and especially the question of its directions after the year 1800 has repeatedly been the subject of attention of art historians in recent decades. The conventional image of the 19th century as a century of varying historicist styles, insisting on academic rules, sentimental and/or heroic religious and historic imagery and bourgeois taste seems to have more to it than just being a prelude to the modernism that emerged. In Central European visual arts, the question of transition from the late 18th century into the modern era is related to the study of a... viac | more

Historiografia sa vo všeobecnosti pomerne málo venuje priestoru, v ktorom sa udalosti odohrávali. Je zrejmé, že interakcie medzi politickými, hospodárskymi či sociálnymi javmi a životným prostredím, tvoria faktor, ktorý neraz viac ako čokoľvek iné ovplyvnil život človeka. Tomuto aspektu dejín sa v zahraničí už niekoľko desaťročí venuje systematická vedecká pozornosť v rámci odboru environmentálnych dejín. Hoci tento odbor nateraz nemá na Slovensku potrebné inštitucionálne a organizačné zázemie, environmentálne zameraný historický výskum sa realizuje aj u nás. V tomto čísle Forum Historiae... viac | more

V priebehu dlhého 19. storočia prešli mestá výraznými zmenami v oblasti urbanistického vývoja, budovania technickej infraštruktúry a zvyšovania kvality bývania. Tento vývoj akceleroval na prelome 19. a 20. storočia a v prípade miest na dnešnom území Slovenska najmä po vzniku Československa (1918). Dôraz sa kládol na skvalitnenie života v meste nielen v oblasti technickej a dopravnej infraštruktúry, modernej výstavby a architektúry, verejnej hygieny a zdravotníctva, ale aj kultúry bývania, trávenia voľného času a vzťahu k okolitej prírode. Celkovo proces modernizácie miest nebol ani... viac | more

Na prelome 40. a 50. rokov 20. storočia nastúpili všetky krajiny v sovietskej sfére vplyvu cestu k pretvoreniu vidieka a poľnohospodárstva podľa sovietskeho modelu. Jeho násilné aplikovanie sprevádzala v Československu masová perzekúcia roľníkov a ich rodín. Vládnuci režim obhajoval svoje konanie voči nim „vyššími záujmami", jeho zmyslom však bola v prvom rade snaha o podriadenie si celej spoločnosti, v ktorej nebol priestor pre samostatne hospodáriaceho roľníka. Nástrojom tejto „prestavby" sa stali kolektívne poľnohospodárske výrobné organizácie, v Československu pomenované jednotné... viac | more

Spôsoby, akými ľudia dávali najavo, že sa cítia byť v spoločnosti zbedačovaní, marginalizovaní, ponižovaní či znevýhodnení, boli rozmanité. Spravidla záviseli od intenzity pocitu ohrozenia a krivdy, od mentality a politickej kultúry dotknutej skupiny či vrstvy, ako aj od možností, ktoré im vládnuci režim dovolil využiť. Medzivojnová republika nebola výnimkou. Či už išlo o násilné hladové búrky mestskej či vidieckej „spodiny" alebo kultivované protesty stredných vrstiev, spravidla signalizovali, kde sa nachádzali neuralgické body sociálnej súdržnosti a kde ležali prekážky na ceste k... viac | more

"Dlhé" 19. storočie sa z hľadiska vývoja religiozity, vzťahu štátu a cirkví ako aj vzájomných relácií jednotlivých náboženských spoločenstiev hodnotí v histórii veľmi protichodne. Bolo to najcirkevnejšie storočie alebo sa Francúzskou revolúciou začal nezastaviteľný proces ústupu náboženstva zo „scény" dejín? Môžeme súhlasiť s názormi, že 19. storočie prinieslo v Európe nástup druhej konfesionalizácie? Vytláčanie náboženstva z verejného priestoru a komplikovanie ich vzťahu zo štátom viedlo cirkevné elity k výraznejšej aktivite, k inovácii pastoračných foriem, využívaniu nových médií a... viac | more

Zdôrazňovanie rozmanitosti mocenského postavenia bolo bežnou súčasťou politického myslenia v stredoveku. Niekedy sa však na to zabúda. Ako sa ale uplatňovala moc v ranom stredoveku? Ako boli organizované politické útvary? Môžeme ich považovať za unifikované kráľovstvá a kniežatstvá? Je správne ich vnímať ako moderné štáty? Na niektoré otázky sa pokúsili zodpovedať autori v jednotlivých štúdiách tohto čísla Forum Historiae. Našou ambíciou je zapojiť sa do diskusií o fungovaní politických útvarov, mocenských prejavoch a postavení panovníka v stredoveku, ktoré už dlhodobo prebiehajú v... viac | more

Pojem „ideológia" je obeťou vlastnej popularity. Po vyše dvoch storočiach prítomnosti v diskurze sa jeho obsah i hranice zahmlili. Má množstvo odborných definícií a ešte viac využití v bežnom jazyku. Napriek tomu zastáva zmysluplné miesto v základnej výbave vedy – ako konceptuálny nástroj i ako predmet bádania. Na ideológiu má význam sa pýtať a hľadať ju v rôznych oblastiach poznania i konania. Hoci sa rada maskuje a skrýva, dá sa identifikovať ako vplyvná súčasť rôznych diskurzov – nielen vo sfére politiky, ale i vo vede, umení, urbanizme či cestovnom ruchu. V historickej perspektíve sa o... viac | more

Téma politického myslenia v rámci slovenského národného hnutia v rokoch 1848 – 1914 je produkcii slovenských historikov za posledné roky skôr okrajovou. Túto problematiku však určite nemožno považovať za uspokojivo spracovanú. Naopak ponúka veľmi dobrý bádateľský a interpretačný potenciál. Jej pramenná základňa poskytuje množstvo ešte doposiaľ neprebádaného materiálu, a na druhej strane, existuje viacero na prvý pohľad uspokojujúco spracovaných problémov, ktoré možno interpretovať kvalitatívne novým spôsobom. Tieto skutočnosti nás motivovali pri výbere novej témy Forum Historiae.... viac | more

Napriek odvážnemu názvu sú naše ambície skromnejšie. Neponúkame syntetický a dokonca ani systematizovaný pohľad na „komunizmus". Práve naopak. Vzhľadom na obrovskú šírku problematiky sme sa rozhodli uverejniť niekoľko pohľadov na otázku, akým spôsobom je ešte možné skúmať a diskutovať túto živú tému. Ako uviedol jeden z autorov čísla, chceme skôr „vykopnúť loptu". K zostaveniu tohto čísla nás primäl aj fakt, že radikálna ľavica a komunistické hnutie sa ocitli na okraji vedeckého záujmu, pričom téma „komunizmu" predstavuje významnú súčasť verejných diskusií. V posledných rokoch vyrástla... viac | more

Etnické stereotypy sú často nástrojom politickej manipulácie a prostriedkom eskalácie etnického napätia. Predstavujú schematické obrazy nielen o iných etnikách a národoch, ale aj o príslušníkoch toho vlastného. Pomocou nich možno účinne ovplyvňovať verejnú mienku a vytvárať pocit spolunáležitosti skupiny, a to aj vďaka emóciám, ktoré dokážu vyvolať. Karikatúra z roku 1882 napríklad dehonestujúcim spôsobom zobrazuje národnosti bývalého Uhorska, ktoré na výzvu uhorskej vlasti – matky ponúkajúcej objatie, odmietavo šomrú: „My nejdeme!" Príliš však nešetrí ani maďarského Kóbiho, držiaceho sa... viac | more

Rodina predstavuje významný sociálny fenomén, ktorý otvára mnoho zaujímavých otázok. O jej výskum sa zaujímajú aj historici, ktorí sledujú napríklad početnosť a štruktúru rodín, sobášnosť a sobášne stratégie, vzťahy medzi príbuznými, stvárnenie rodiny v umeleckých a literárnych dielach, a pod. Hľadanie odpovedí na nastolené otázky však často naráža na ťažkosti, spojené s torzovitosťou alebo úplnou absenciou relevantných historických prameňov. Preto sa historik musí neraz uspokojiť so sondami a hypotézami, na základe ktorých môže formulovať všeobecnejšie závery.
Viaceré zaujímavé... viac | more

Sú témy, ktoré historikom vŕtajú v hlave, no zatiaľ sa k nim nevyjadrili. Sú problémy, ktoré ľudí atakujú doslova každý deň a hľadajú odpoveď na otázku „odkiaľ sa to vzalo", no v knižniciach pátrajú márne. Korupcia je určite jedným z nich. Výskum korupcie v zahraničí zamestnáva celé tímy odborníkov, kým u nás sa jej doteraz venovali len kolegovia z príbuzných spoločenských vied. V tomto čísle sme preto oslovili autorov, ktorí neskúmali len špecifické formy a prejavy korupcie, premenlivú citlivosť štátu a rôznych vrstiev spoločnosti voči korupčným praktikám, ale i kultúrne a politicky... viac | more

Vedecké aktivity v rámci slovenskej národoveckej society pred rokom 1918 sú často charakterizované ako amatérske a nadšenecké. Toto hodnotenie je v mnohých ohľadoch oprávnené, pričom jednu z hlavných príčin treba vidieť v absencii inštitucionálneho zázemia, nevyhnutného pre profesionalizáciu a špecializáciu jednotlivých vedeckých aktivít slovenskej inteligencie. Zásadný politický medzník, ktorý predstavuje rok 1918, sa celkom prirodzene významným spôsobom odzrkadlil aj v rámci dejín vedy na Slovensku, ktoré sa po prvýkrát konštituovalo ako územnosprávna jednotka v novom štáte.
Cieľom... viac | more

Tzv. „akademické" Dejiny Slovenska, ktorých prvý diel vyšiel roku 1986, venujú šľachte len niekoľko strán. Tie sa obmedzili len na najstrohejšie údaje a nesú zreteľnú pečať triedneho hľadiska chápania dejín, výrazne skresľujúceho skutočnosť. Tento stručný, ba možno povedať až povrchný obraz, ktorý plne akceptuje dobové ideologické požiadavky, však nevznikol ako výsledok riadneho a systematického výskumu. Zjednodušene možno povedať, že v tej dobe nebolo „moderné" – alebo „módne?" – zaoberať sa šľachtou, tak sa prebrali jednak zahraničné (najmä ideologické) vzory, alebo sčasti aj... viac | more

Cesta od deklarovania zásad demokracie k ich naplneniu v spoločnosti je behom na dlhé trate. Zhodnotiť jej úspešnosť alebo neúspešnosť možno zväčša s odstupom desaťročí a niekedy to trvá aj dlhšie. Inšpiratívnym príkladom takejto cesty bola dvadsaťročná existencia medzivojnovej Československej republiky, ktorej prischlo označenie „ostrov demokracie". V porovnaní s okolitými krajinami ním nepochybne aj bola. Ako každé budovateľské úsilie, aj prenášanie demokratických a republikánskych ideí do života spoločnosti aj tu narážalo na veľa problémov plynúcich z rôznorodých vnútropolitických i... viac | more

Čo je predmetom historického textu? Akým spôsobom sú prezentované výsledky historických výskumov? K čomu vlastne tieto výskumy referujú? Odpovede na tieto otázky hľadajú teoretici histórie, zatiaľ čo samotní historici ich spravidla (prinajmenšom v kontexte slovenskej inštitucionalizovanej historiografie) ignorujú. Jedným z najviac viditeľných dôsledkov tejto absencie teoretickej reflexie je recyklovanie zaužívaných historiografických stereotypov, samozrejmé používanie pojmov a schém, ktorých obsah je z analytického hľadiska často pochybný, resp. neudržateľný. Pokiaľ chceme eliminovať... viac | more

Vojna nie je výsostne politický či vojenský fenomén, hoci práve tieto jej aspekty boli tradičným predmetom historického výskumu. Pre veľké vojny dvadsiateho storočia je príznačné, že zasiahli do všetkých sfér života spoločnosti. V súvislosti s tým sa v posledných desaťročiach presúva ohnisko záujmu historikov z vojensko-diplomatického a politicko-ekonomického pozadia aj na širšie sociálne a kultúrne pole. Osobitnú výzvu pre súčasnú historiografiu predstavuje každodenný život „obyčajných ľudí" vo vojne a po vojne, vrátane jej dopadov na kľúčovú inštitúciu sociálneho života – rodinu. V... viac | more

Slovenská historiografia už od 60. rokov minulého storočia venovala primeranú pozornosť dejinám miest, predovšetkým ich vzniku, právnemu postaveniu, správe a hospodárstvu. Pri skúmaní týchto bezosporu dôležitých otázok však akosi zostával nepovšimnutý človek, mešťan, zakladateľ a obyvateľ týchto miest, hybná sila všetkého diania. Šľachta ako samostatný stav taktiež nestála v centre pozornosti a vo vzťahu k mestám sa považovala za jednoznačne retardujúci prvok ich vývoja. Nové výskumy však značne rozšírili poznatky o šľachte i o mestách a poskytujú oveľa mnohostrannejší a pestrejší obraz o... viac | more

Vzťah medzi dejinami a pamäťou predstavuje lákavú tému do diskusie. Tieto dva fenomény sú často spájané, ale aj zamieňané. V niektorých prípadoch sa dokonca kvalitatívne ani nerozlišuje medzi spomienkami súčasníkov a výsledkami historickej analýzy. Pritom, tieto sa môžu zásadne líšiť, ale zároveň byť obe spoločensky prijateľné.
Tohtoročné prvé číslo Forum Historiae Vám v rubrike Štúdie prináša štúdie, ktoré sa z rôznych uhlov pohľadu venujú práve vzťahu spomínania a historiografie. V Materiáloch uverejňujeme dve recenzie a starší text významného slovenského historika Daniela Rapanta... viac | more

Historik Dušan Kováč označil dejiny slovenskej historiografie za popolušku tunajšej profesionálnej historickej vedy. Týmto prirovnaním upozornil na neutešený stav slovenskej historickej vedy vo vzťahu k dejinám vlastnej disciplíny. Poukázal najmä na dedičstvo dvoch totalitných systémov, ktoré v 20. storočí nepriaznivo poznačili jej vývoj. Situácia sa postupne mení k lepšiemu. Dôkazom je viacero prác, ktoré vznikli v posledných rokoch na tému dejín slovenskej historiografie. Tejto kľúčovej problematike nášho odboru je venované aj pilotné číslo časopisu Forum Historiae.