Medieval Society in East-Central Europe in the 11th to 13th Centuries

Medieval society in Europe was characterized by a clearly defined social stratification, which is best viewed as consisting of more or less closed communities united by similar political and power structure, conditions of life and hierarchies. The structure and evolution of medieval societies was influenced by a wide range of political, economic, social and cultural factors, often determined by rulers or other secular and ecclesiastical holders of power. One of the secondary objectives of this journal issue is to describe the structure of medieval societies in East-Central European monarchies and dominions and the investigation of coexistence, interaction and confrontation between different categories of the population. These topics still hold research potential due to a lack of recent studies on medieval society, which would re-evaluate older nationally or in other way biased perspectives within the context of contemporary East-Central European medieval studies. When researching the development, changes, disappearance and emergence of new legal/social categories of people and communities in medieval society in the future, it will be necessary to take into account a broader historical scope, spanning from the 9th to the 13th century.


Rethinking Intellectual History: Capitalising on Eclecticism

Intellectual history has gradually found its way into East-Central European historiography. This issue is dedicated to broadening the scope and objects of research traditionally focused on by recognizing the importance of actors’ motivations and the intellectual paths of their ideas. Moving beyond attempts to place the region of East-Central Europe on the ideational map, historians associated with the fields of intellectual history, history of ideas, and history of political and social thought, gathered in this issue, continue to explore the ideas of specific actors from the 19th century to the post-1989 frameworks. Thus, the presented issue aims not to focus on particular personalities or periods of time but rather praises both the richness and importance of thought conducted by various authors. The selected case studies delve into utopian thinking, the transformation of Catholic thought, dissident sociological concepts, neoliberalism, and revolutionary dynamics. Furthermore, each contribution underscores the intricate intertwinement with broader European, and even global, realms within which the analysed actors and their intellectual constructs gained significance, often culminating in palpable political ramifications. The aim of this issue is to engage in communication with the ongoing intellectual-historical endeavours in the respective region.


For salvation of the soul: Rituals before and after death in the Middle Ages

Being a part of everyday medieval life, death was omnipresent and perceived as an inseparable part of the world of the living. The rituals accompanying the dying person, burial, and requiem rites were not individual matters, but societal events. The main aim of this issue is to examine various aspects of pre-death and funeral rituals in the Middle Ages within the context of Central Europe. This includes expressions of solidarity between the living and the dead, preparations for the afterlife of the Hungarian nobility as revealed in preserved medieval testaments, and the donations made by nobles to church institutions. The death of relatives also imposed practical tasks on the survivors, such as burial arrangements and the exercising of inheritance rights. The funeral ceremony provided the last opportunity to demonstrate power and royal majesty. The funeral of a sovereign, similar to a royal coronation, was one of the most important rituals associated with sovereign power. Embalming and preservation techniques, known throughout medieval Europe, were employed both for practical reasons and symbolically. Epidemics, particularly the Black Death, influenced the general behavior towards the dying, which was reflected in the way they were perceived.


Kriminalita: Terminológia a interpretácia

Číslo sa zameriava na terminologické a interpretačné otázky, ktoré sú kľúčové pri skúmaní kriminality v minulosti. Zdanlivo čisto teoretické problémy však zásadne prispievajú k dokumentovaniu a poznaniu vývojových zmien vo vnímaní, posudzovaní, trestaní a zdôvodňovaní kriminality. Na základe kvalitatívnej obsahovej analýzy dobových súdnych prameňov trestnej praxe, jazyka a terminológie úradnej i súkromnej korešpondencie, legislatívy, právnickej literatúry i náboženskej a politickej spisby, autori a autorky predstavujú kriminalitu nielen ako druh spoločenskej patológie, ale aj ako významný indikátor zmien v spoločnosti. Klasifikácie jednotlivých foriem viac i menej závažných deliktov, ako aj percepcia fenoménov úzko prepojených s kriminalitou – ako sú morálka, česť, násilie, spoločenská nebezpečnosť či verejné ohrozenie a verejný záujem – do značnej miery reflektujú meniace sa hodnoty a postoje spoločnosti k jednotlivým formám správania sa. Dozvieme sa napríklad o tom, ako špecifické podmienky a vojenská prítomnosť v pohraničí generovali vznik nového typu kriminality, alebo o legislatíve vzťahujúcej sa na fajčenie a konzumáciu alkoholu a v prípade fajčenia i o rôznych odôvodneniach reštrikcií podľa meniacich sa potrieb a priorít spoločnosti.


Intellectuals and the “National Question” in Post-1918 Central and Eastern Europe

The articles presented in this issue of Forum Historiae examine the ideas and concepts of “nation,” national existence, national history and national art in the writings of influential intellectuals active in a variety of fields—historians, literary critics, artists and art critics, and a philosopher—in Czechoslovakia, Yugoslavia, and their successor states throughout the 20th century. The cases assembled here provide an opportunity to reflect on what qualities were thought to constitute a “nation” in the minds of intellectuals within differing political climates, on the aspiring visions of “national peculiarity” and regional variants of contemplation of the “national character.” The answers to these questions could contribute to our understanding of the establishment and maintenance of communitarian relations based on social practices which are informed by nationalist history and cultural narratives. The case studies presented here offer readers a window into the intellectual’s relationship to the ruling powers and their direct efforts to legitimise or delegitimise regimes, national ideologies and policies as well as the construction of narratives detailing nation-states’ deeply historical origins and the character of national art and literature.


Networking and Trust During the Cold War

This issue of Forum Historiae is dedicated to an exploration of social and political trust and distrust, phenomena which have continually influenced the structure of social hierarchies and remained decisive factors for acceptance, exclusion and control in different types of societies and regimes. Social scientists agree that liberal democracies cannot function without trust, which takes the form of social capital, and even autocracies and dictatorships cannot be based on fear alone or promises of material wellbeing without some modicum of trust between rulers and the ruled. The studies presented in these pages focus on concerns of political and interpersonal trust—or the lack thereof—in both democratic and communist regimes dealing predominantly with the relationships between citizens and political institutions, and between institutions and their representatives. There is a distinct focus on the Cold War era, however, in some cases, continuities in developments extend beyond the given period. Authors centered their work on a discussion of the phenomenon of trust and distrust across East-West borders in the spheres of economy and cultural and scientific relationships, as well as the émigré’s circles.


Italy and Post-Habsburg Central Europe

After the First World War, the Italian goal was to ensure for the country the position of a great power in post-Habsburg Central Europe. This led to Rome’s ambitious foreign policy, which had to contend with similar aspirations by the French. However, relations between Italy and post-Habsburg Central Europe go far beyond political, diplomatic and military history. The papers in this volume also discuss the economic, cultural, local, memory and social dimensions. This thematic issue does not cover the entire matter, but is rather bringing to light topics that are not a well-known or have not been previously researched. The main emphasis has been put on the immediate after-war, but several papers extend their analyses to the whole interwar period.


Self-publishing and Building Glocal Scenes

The articles presented in this issue offer an interdisciplinary view on the history of independent publishing in both the late socialist and post-socialist periods. Different variants of do-it-yourself cultural creativity highlight the space that lies between the established high-brow and popular low-brow cultures. Specifically, the intersections between the approaches of art history, musicology, cultural studies, sociology, literary history, and media studies constitute a representative spectrum for these reconciliations. We would like to highlight the observation of all our contributors that self-published press and books bring a specific value to the building of communities or scenes that are not only locally embedded, but also interlinked globally, and show how various cultural trends were established and developed in different sociocultural and national settings. Our cases show that the socialist and post-socialist contexts enabled interesting shifts in the economic and social positioning of self-publishing activities.


Fanzines in Historical and Interdisciplinary Perspective

The issue presents a discussion about fanzines in the specific historical context of Central and Eastern Europe (CEE), where zines have not yet been a subject of focused scholarly research. Alternative subculture scenes have played a significant role in the transformation of CEE societies in past four decades, and their impact can be seen in the political and cultural debates of societies at large. Alternative narratives that were presented on the pages of fanzines represent an important source for the social history studies of the late socialism and post-socialism periods in Czechoslovakia and its successor states, the Czech and Slovak Republics.
The authors of the nine articles propose various interdisciplinary approaches to fanzine studies and analyses (media studies, political science, human geography, literary history, cultural studies and history) and demonstrate how different methodologies can contribute to our knowledge of independent publishing and alternative cultures in general.


Verní a neverní kráľovi

Stredoveký koncept vernosti kráľovi, ktorý zastrešoval tak oddanosť ako aj poslušnosť, tvoril základ osobných hierarchických vzťahov medzi panovníkom a jeho ľuďmi v tomto období. Tendencie vládcov odmeňovať vernosť a trestať tých, čo boli neverní, boli bežné a časté. Takáto vernosť kráľovi bola dôležitá pre politické usporiadanie a zachovanie moci panovníka a jeho najbližších ľudí. Toto číslo Fóra Historiae je venované témam spojeným s vernosťou v historických textoch a v dobovej praxi v období pred rokom 1300. Medzi iným sa v ňom dajú nájsť zamyslenia nad dobovým vnímaním vernosti na príkladoch zo stredovekého Uhorska, analýza toho, ako Kosmas pracoval s kategóriou vernosti vo svojej Chronica Boemorum, náhľady na ranostredoveké právne normy a exil ako zaužívaný trest za zradu a nevernosť v Moravskom kniežactve 9. storočia, preskúmanie zhromaždení slobodných mužov v tom istom období ako aj v 12. storočí, otázka desiatkov udelených kráľom v 11. storočí, zamyslenie sa nad pojmom, ideou a vnímaním dynastií v stredovekej Európe, ako aj vyhnania germánskych kráľov v 5. a 6. storočí.


Autonómia Slovenska 1938 – 1939: Počiatočná fáza holokaustu a perzekúcií

Počas zdanlivo krátkej existencie autonómie Slovenskej krajiny na prelome rokov 1938 – 1939 došlo k zásadnému obratu v dovtedajšom politickom smerovaní. V priebehu necelého pol roka od prijatia Mníchovskej dohody bol rozvrátený systém parlamentnej demokracie prvej Československej republiky, pričom na uskutočnenie zásadných krokov na Slovensku stačili politickým predstaviteľom Hlinkovej slovenskej ľudovej strany len tri mesiace. Obdobie turbulentných politických zmien vedúcich k vláde jednej strany bolo ruka v ruke spojené s postupným odstraňovaním potenciálnych oponentov režimu. Počiatky perzekúcií a holokaustu, ktoré kulminovali počas slovenského štátu (1939 – 1945), však treba hľadať už na jeseň 1938. Práve tejto stránke nastupujúceho režimu HSĽS sú venované príspevky v aktuálnom čísle časopisu Forum Historiae s dosiaľ menej známymi aspektmi prológu holokaustu na Slovensku, neopomínajúc zintenzívnenie spolupráce s predstaviteľmi nacistického Nemecka, situáciu utečencov z Rakúska na území Československa, právne základy perzekúcií či meniace sa postavenie žien v období autonómie Slovenska.


Vystúpenia z vojen: od napoleonských vojen po druhú svetovú vojnu

V posledných rokoch historici stále viac spochybňujú uzatvorenie prímeria ako definitívny predel, ktorý oddeľuje vojnový stav od mierového. Štáty často mobilizovali všetok svoj potenciál a možnosti, produkovali propagandu, oslavovali hrdinov, len aby porazili nepriateľa; rodiny prichádzali o otcov, synov, manželov či bratov; mnohí vojaci sa vracali domov zmrzačení a pod. Takéto procesy a udalosti nemožno zastaviť alebo zabudnúť na ne podpisom prímeria, aj keď na túto udalosť drvivá väčšina populácie čakala. Vojnový stav sa z právneho ani vojenského hľadiska nekončí prímerím. Koncept vystúpenia z vojny (sortie de guerre) chce uchopiť tento zložitý proces, ktorý má svoje vlastné trvanie a logiku. Historici z krajín Vyšehradskej štvorky a Francúzska ho v aktuálnom čísle Forum Historiae aplikujú na najväčšie vojenské konflikty 19. a 20. storočia, teda napoleonské vojny a dve svetové vojny.


Elity na Slovensku v 19. a 20. storočí

Tradičný pohľad na zmeny režimov vychádza z tézy o hlbokých politických ruptúrach, ktoré so sebou prinášali rozsiahle zmeny rozloženia moci. Ich sprievodným znakom boli personálne, kultúrne a sociálne diskontinuity, ktoré deformovali prirodzený vývoj spoločnosti. Historik Ľubomír Lipták v roku 1990 publikoval inšpiratívnu úvahu, v ktorej hľadal odpoveď na otázku, či bolo Slovensko skutočne krajinou generácií „s odťatými rukami". Podľa Liptáka boli slovenské dejiny v 19. a 20. storočí poznačené zmenami režimov a diskontinuitami: nové pokolenia prichádzali, chopili sa práce, získali postavenie, budovali kariéry, ale ešte než sa mohli plne rozvinúť, boli v dôsledku politických a spoločenských zmien odstavené a nahradené novými elitami. Aktuálne číslo Forum Historiae je jedným z výstupov vedeckého projektu Kontinuity a diskontinuity politických a spoločenských elít na Slovensku v 19. a 20. storočí podporovaného Agentúrou na podporu výskumu a vývoja, medzi ktorého výskumné ciele patrilo i overenie platnosti tézy o „odťatých rukách" ale i ďalších dlhodobo akceptovaných presvedčení, ktorých platnosť doteraz nebola overená empirickým výskumom a konkrétnymi analýzami.


Local Roots – European Connections. The Position of Nazarene Art in 19th-Century Europe

The art of the early 19th century and especially the question of its directions after the year 1800 has repeatedly been the subject of attention of art historians in recent decades. The conventional image of the 19th century as a century of varying historicist styles, insisting on academic rules, sentimental and/or heroic religious and historic imagery and bourgeois taste seems to have more to it than just being a prelude to the modernism that emerged. In Central European visual arts, the question of transition from the late 18th century into the modern era is related to the study of a series of long undervalued artists whose names have (now) either almost vanished or were dismissed (in the past). An example of this are Johann Friedrich Overbeck (1789 – 1869) and his followers – Nazarenes – also known as monk-artists. This issue of Forum Historiae, first entirely in English, is devoted to studies which examine European Nazarenism and role of Joseph Führich (1800 – 1876) in it, from various points of views and perspectives, taking into account the autonomous reception of Nazarenism in different countries, but also the unifying role of the model images produced by key Nazarene artists.


Krajina, príroda a životné prostredie v minulosti

Historiografia sa vo všeobecnosti pomerne málo venuje priestoru, v ktorom sa udalosti odohrávali. Je zrejmé, že interakcie medzi politickými, hospodárskymi či sociálnymi javmi a životným prostredím, tvoria faktor, ktorý neraz viac ako čokoľvek iné ovplyvnil život človeka. Tomuto aspektu dejín sa v zahraničí už niekoľko desaťročí venuje systematická vedecká pozornosť v rámci odboru environmentálnych dejín. Hoci tento odbor nateraz nemá na Slovensku potrebné inštitucionálne a organizačné zázemie, environmentálne zameraný historický výskum sa realizuje aj u nás. V tomto čísle Forum Historiae ponúkame desať štúdií, ktoré sa venujú vzťahu človeka k prírode, vplyvu industrializácie na životné prostredie, prírodným parkom ako ukážkam „ideálnej krajiny", budovaniu cestnej sieti a jej vplyvu na krajinu a ďalším témam.


Kvalita života, bývania a urbanizmu v meste v 19. a 20. storočí

V priebehu dlhého 19. storočia prešli mestá výraznými zmenami v oblasti urbanistického vývoja, budovania technickej infraštruktúry a zvyšovania kvality bývania. Tento vývoj akceleroval na prelome 19. a 20. storočia a v prípade miest na dnešnom území Slovenska najmä po vzniku Československa (1918). Dôraz sa kládol na skvalitnenie života v meste nielen v oblasti technickej a dopravnej infraštruktúry, modernej výstavby a architektúry, verejnej hygieny a zdravotníctva, ale aj kultúry bývania, trávenia voľného času a vzťahu k okolitej prírode. Celkovo proces modernizácie miest nebol ani rovnomerný, ani plynulý. Podpísali sa na ňom časté zmeny politických režimov, pričom výrazná zmena urbanisticko-kultúrnych vzorov nastala po roku 1918. Autori tohto čísla Forum Historiae charakterizujú premeny „mesta na Slovensku" na príkladoch vybraných lokalít – najmä Prešporka/Bratislavy, Košíc, Prešova a Žiliny.


(De)formovanie vidieka v procese kolektivizácie

Na prelome 40. a 50. rokov 20. storočia nastúpili všetky krajiny v sovietskej sfére vplyvu cestu k pretvoreniu vidieka a poľnohospodárstva podľa sovietskeho modelu. Jeho násilné aplikovanie sprevádzala v Československu masová perzekúcia roľníkov a ich rodín. Vládnuci režim obhajoval svoje konanie voči nim „vyššími záujmami", jeho zmyslom však bola v prvom rade snaha o podriadenie si celej spoločnosti, v ktorej nebol priestor pre samostatne hospodáriaceho roľníka. Nástrojom tejto „prestavby" sa stali kolektívne poľnohospodárske výrobné organizácie, v Československu pomenované jednotné roľnícke družstvá. Cieľom predkladaného čísla Forum Historiae je upriamiť pozornosť na politický, ekonomický i spoločenský rozmer kolektivizácie ako fenoménu hospodárskych dejín, ktorý zasiahol a hlboko poznačil (nielen) slovenskú spoločnosť.


Medzi sociálnym a politickým radikalizmom 1918 - 1939

Spôsoby, akými ľudia dávali najavo, že sa cítia byť v spoločnosti zbedačovaní, marginalizovaní, ponižovaní či znevýhodnení, boli rozmanité. Spravidla záviseli od intenzity pocitu ohrozenia a krivdy, od mentality a politickej kultúry dotknutej skupiny či vrstvy, ako aj od možností, ktoré im vládnuci režim dovolil využiť. Medzivojnová republika nebola výnimkou. Či už išlo o násilné hladové búrky mestskej či vidieckej „spodiny" alebo kultivované protesty stredných vrstiev, spravidla signalizovali, kde sa nachádzali neuralgické body sociálnej súdržnosti a kde ležali prekážky na ceste k harmonickejšej spoločnosti. Reakcie štátu a spoločenských elít naopak ukazovali, do akej miery bola spoločnosť schopná sa vyrovnať so sociálnymi problémami, či ju posúvali vpred k dosiahnutiu svojich ideálov alebo ju priviedli k čoraz hlbšej paralýze. Načrtnutými aspektmi fenoménu sociálneho a politického protestu sa zaoberá Forum Historiae 2/2015.


Cesty sekularizácie v "dlhom" 19. storočí

"Dlhé" 19. storočie sa z hľadiska vývoja religiozity, vzťahu štátu a cirkví ako aj vzájomných relácií jednotlivých náboženských spoločenstiev hodnotí v histórii veľmi protichodne. Bolo to najcirkevnejšie storočie alebo sa Francúzskou revolúciou začal nezastaviteľný proces ústupu náboženstva zo „scény" dejín? Môžeme súhlasiť s názormi, že 19. storočie prinieslo v Európe nástup druhej konfesionalizácie? Vytláčanie náboženstva z verejného priestoru a komplikovanie ich vzťahu zo štátom viedlo cirkevné elity k výraznejšej aktivite, k inovácii pastoračných foriem, využívaniu nových médií a vcelku úspešnému obnoveniu cirkevnej disciplíny. Na druhej strane však po celé „storočie dlhšie ako sto rokov" dochádzalo pri formovaní kolektívnej ale i osobnej identity k relativizácii konfesionálného princípu v prospech etnického resp. občiansko-štátneho.


Moc a štát v stredovekej Európe

Zdôrazňovanie rozmanitosti mocenského postavenia bolo bežnou súčasťou politického myslenia v stredoveku. Niekedy sa však na to zabúda. Ako sa ale uplatňovala moc v ranom stredoveku? Ako boli organizované politické útvary? Môžeme ich považovať za unifikované kráľovstvá a kniežatstvá? Je správne ich vnímať ako moderné štáty? Na niektoré otázky sa pokúsili zodpovedať autori v jednotlivých štúdiách tohto čísla Forum Historiae. Našou ambíciou je zapojiť sa do diskusií o fungovaní politických útvarov, mocenských prejavoch a postavení panovníka v stredoveku, ktoré už dlhodobo prebiehajú v západnej medievistike a do ktorých sa čoraz častejšie zapájajú aj historici zo susedných krajín. Zároveň sme chceli zaplniť prázdne miesto v slovenskej medievistike, v ktorej sa málokedy môžeme stretnúť s témami, ktoré prináša toto číslo.


Ideológia v priestore a čase

Pojem „ideológia" je obeťou vlastnej popularity. Po vyše dvoch storočiach prítomnosti v diskurze sa jeho obsah i hranice zahmlili. Má množstvo odborných definícií a ešte viac využití v bežnom jazyku. Napriek tomu zastáva zmysluplné miesto v základnej výbave vedy – ako konceptuálny nástroj i ako predmet bádania. Na ideológiu má význam sa pýtať a hľadať ju v rôznych oblastiach poznania i konania. Hoci sa rada maskuje a skrýva, dá sa identifikovať ako vplyvná súčasť rôznych diskurzov – nielen vo sfére politiky, ale i vo vede, umení, urbanizme či cestovnom ruchu. V historickej perspektíve sa o to pokúša aj toto číslo Forum Historiae.


Slovenské politické myslenie 1848 - 1914

Téma politického myslenia v rámci slovenského národného hnutia v rokoch 1848 – 1914 je produkcii slovenských historikov za posledné roky skôr okrajovou. Túto problematiku však určite nemožno považovať za uspokojivo spracovanú. Naopak ponúka veľmi dobrý bádateľský a interpretačný potenciál. Jej pramenná základňa poskytuje množstvo ešte doposiaľ neprebádaného materiálu, a na druhej strane, existuje viacero na prvý pohľad uspokojujúco spracovaných problémov, ktoré možno interpretovať kvalitatívne novým spôsobom. Tieto skutočnosti nás motivovali pri výbere novej témy Forum Historiae. Pripravili sme sedem vedeckých štúdií (a dve recenzie), ktoré z rôznych uhľov pohľadu analyzujú konkrétne politické, resp. národno-ideologické koncepcie a fenomény. Hoci nepredkladáme ucelené spracovanie danej problematiky, ponúkané texty prinášajú viacero originálnych náhľadov a nových interpretácií a prispievajú k hlbšiemu poznaniu ideového a ideologického zázemia slovenského národného hnutia v danom období. Veríme, že tieto texty zaujmú širšiu odbornú obec a budú impulzom k ďalším novým spracovaniam tejto zaujímavej problematiky.


Ako hovoriť o komunizme?

Napriek odvážnemu názvu sú naše ambície skromnejšie. Neponúkame syntetický a dokonca ani systematizovaný pohľad na „komunizmus". Práve naopak. Vzhľadom na obrovskú šírku problematiky sme sa rozhodli uverejniť niekoľko pohľadov na otázku, akým spôsobom je ešte možné skúmať a diskutovať túto živú tému. Ako uviedol jeden z autorov čísla, chceme skôr „vykopnúť loptu". K zostaveniu tohto čísla nás primäl aj fakt, že radikálna ľavica a komunistické hnutie sa ocitli na okraji vedeckého záujmu, pričom téma „komunizmu" predstavuje významnú súčasť verejných diskusií. V posledných rokoch vyrástla nová generácia bádateľov, ktorí sa dlhodobo venujú tejto problematike. Prinášajú reflexiu, ktorá ponúka iné východiská a metódy práce, než na aké sme zvyknutí v rámci doteraz stále dominujúceho tradičného dejepisectva.


Etnické stereotypy v historickom výskume

Etnické stereotypy sú často nástrojom politickej manipulácie a prostriedkom eskalácie etnického napätia. Predstavujú schematické obrazy nielen o iných etnikách a národoch, ale aj o príslušníkoch toho vlastného. Pomocou nich možno účinne ovplyvňovať verejnú mienku a vytvárať pocit spolunáležitosti skupiny, a to aj vďaka emóciám, ktoré dokážu vyvolať. Karikatúra z roku 1882 napríklad dehonestujúcim spôsobom zobrazuje národnosti bývalého Uhorska, ktoré na výzvu uhorskej vlasti – matky ponúkajúcej objatie, odmietavo šomrú: „My nejdeme!" Príliš však nešetrí ani maďarského Kóbiho, držiaceho sa mamky za sukňu. Pripomína tiež komplikovanú situáciu židovského obyvateľstva v Uhorsku – figúrka vpravo zobrazuje predsedu antisemitskej strany G. Istóczyho, ktorý volá, aby matka neprijala „toho jordánskeho pankharta". Historický výskum vzájomných etnických (a iných) stereotypov odhaľuje ich nereálnosť, ale aj funkcie, ktoré plnia, a význam, aký zohrávajú v období nacionalizmu. Veríme, že aj toto číslo Forum Historiae prispeje nielen k ich lepšiemu pochopeniu, ale aj prekonávaniu.


Premeny rodiny v dejinách Uhorska a Slovenska

Rodina predstavuje významný sociálny fenomén, ktorý otvára mnoho zaujímavých otázok. O jej výskum sa zaujímajú aj historici, ktorí sledujú napríklad početnosť a štruktúru rodín, sobášnosť a sobášne stratégie, vzťahy medzi príbuznými, stvárnenie rodiny v umeleckých a literárnych dielach, a pod. Hľadanie odpovedí na nastolené otázky však často naráža na ťažkosti, spojené s torzovitosťou alebo úplnou absenciou relevantných historických prameňov. Preto sa historik musí neraz uspokojiť so sondami a hypotézami, na základe ktorých môže formulovať všeobecnejšie závery.
Viaceré zaujímavé aspekty priblížila konferencia Fenomén rodiny v minulosti Slovenska, ktorá sa uskutočnila v Bardejove. Okrem nových údajov k téme priniesla množstvo podnetných myšlienok pre ďalšie bádanie. Štúdie a materiály, ktoré uverejňujeme, sa opierajú o genealogický, demografický, historicko-právny, ale aj umeleckohistorický a literárnohistorický výskum, pričom zachytávajú obdobia od stredoveku až do začiatku 20. storočia. Cieľom čísla je poukázať na možnosti a metódy, ako aj otázky a problémy ďalšieho výskumu.



Sú témy, ktoré historikom vŕtajú v hlave, no zatiaľ sa k nim nevyjadrili. Sú problémy, ktoré ľudí atakujú doslova každý deň a hľadajú odpoveď na otázku „odkiaľ sa to vzalo", no v knižniciach pátrajú márne. Korupcia je určite jedným z nich. Výskum korupcie v zahraničí zamestnáva celé tímy odborníkov, kým u nás sa jej doteraz venovali len kolegovia z príbuzných spoločenských vied. V tomto čísle sme preto oslovili autorov, ktorí neskúmali len špecifické formy a prejavy korupcie, premenlivú citlivosť štátu a rôznych vrstiev spoločnosti voči korupčným praktikám, ale i kultúrne a politicky podmienené zmeny samotného pojmu korupcie. Územie dnešného Slovenska je z hľadiska historickej perspektívy ideálnym prípadom na sledovanie toho, ako sa v závislosti od ekonomického systému, sociálnej štruktúry spoločnosti a politického režimu menili hlavné „arény" korupcie, ako sa vyvíjali právne normy i morálne pravidlá. Ako pozemkové reformy, arizácie, privatizácie a ďalšie masové presuny majetku, poznačili citlivosť vnímania korupcie. Pri čítaní tohto čísla môžete sledovať kontinuity a diskontinuity v korupčnej praxi. Možno odhalíte až prekvapivé podobnosti medzi korupciou úradníkov za Jozefa II., korupčnými škandálmi na začiatku minulého storočia a realitou dneška.


Inštitucionálne predpoklady vývoja vedy na Slovensku po roku 1918

Vedecké aktivity v rámci slovenskej národoveckej society pred rokom 1918 sú často charakterizované ako amatérske a nadšenecké. Toto hodnotenie je v mnohých ohľadoch oprávnené, pričom jednu z hlavných príčin treba vidieť v absencii inštitucionálneho zázemia, nevyhnutného pre profesionalizáciu a špecializáciu jednotlivých vedeckých aktivít slovenskej inteligencie. Zásadný politický medzník, ktorý predstavuje rok 1918, sa celkom prirodzene významným spôsobom odzrkadlil aj v rámci dejín vedy na Slovensku, ktoré sa po prvýkrát konštituovalo ako územnosprávna jednotka v novom štáte.
Cieľom tohto čísla Forum Historiae je ponúknuť analýzu inštitucionálnych predpokladov vývoja vedy na Slovensku po roku 1918 prostredníctvom doposiaľ nepreskúmaných, resp. málo známych aspektov.


Uhorská šľachta v stredoveku a novoveku

Tzv. „akademické" Dejiny Slovenska, ktorých prvý diel vyšiel roku 1986, venujú šľachte len niekoľko strán. Tie sa obmedzili len na najstrohejšie údaje a nesú zreteľnú pečať triedneho hľadiska chápania dejín, výrazne skresľujúceho skutočnosť. Tento stručný, ba možno povedať až povrchný obraz, ktorý plne akceptuje dobové ideologické požiadavky, však nevznikol ako výsledok riadneho a systematického výskumu. Zjednodušene možno povedať, že v tej dobe nebolo „moderné" – alebo „módne?" – zaoberať sa šľachtou, tak sa prebrali jednak zahraničné (najmä ideologické) vzory, alebo sčasti aj pozitivistické, sčasti aj romantické názory starších autorov, z ktorých sa filtrovali poznatky, zapadajúce do určeného obrazu. Od 90. rokov 20. storočia sa situácia výrazne zmenila. Medzi témy, ktoré sa dostali do pozornosti bádateľov, sa dostala aj problematika šľachty. Začali sa skúmať nielen otázky ich pôvodu, ale aj postavenia v dobovej spoločnosti, difereciácie, ich úlohy a vzťahy, dokonca sa pozornosť začala venovať aj otázkam každodenného života. Najnovším výsledkom výskumu šľachtického obyvateľstva a ich života v stredoveku a ranom novoveku je venované aktuálne číslo Forum Historiae.


Demokracia, spoločnosť a politika na medzivojnovom Slovensku

Cesta od deklarovania zásad demokracie k ich naplneniu v spoločnosti je behom na dlhé trate. Zhodnotiť jej úspešnosť alebo neúspešnosť možno zväčša s odstupom desaťročí a niekedy to trvá aj dlhšie. Inšpiratívnym príkladom takejto cesty bola dvadsaťročná existencia medzivojnovej Československej republiky, ktorej prischlo označenie „ostrov demokracie". V porovnaní s okolitými krajinami ním nepochybne aj bola. Ako každé budovateľské úsilie, aj prenášanie demokratických a republikánskych ideí do života spoločnosti aj tu narážalo na veľa problémov plynúcich z rôznorodých vnútropolitických i medzinárodných príčin. Ak rozmeníme na drobné veľkú a rozsiahlu tému vzťahu demokracia – spoločnosť – politika, dopracujeme sa k viacerým čiastkovým otázkam. Ako sa obyvateľstvo na Slovensku zžívalo s režimom parlamentnej demokracie, s budovaním občianskej spoločnosti? Ako reagovalo na prenikanie štruktúr politických strán do občianskej sféry? Čo signalizovali zásadné zmeny v republike na jeseň 1938 v stave demokracie? Podnety na zamyslenie nad týmito, ako aj nad ďalšími otázkami súvisiacimi s nastolenou témou prináša aktuálne číslo Forum Historiae


Historická narácia, ideológia a historiografia

Čo je predmetom historického textu? Akým spôsobom sú prezentované výsledky historických výskumov? K čomu vlastne tieto výskumy referujú? Odpovede na tieto otázky hľadajú teoretici histórie, zatiaľ čo samotní historici ich spravidla (prinajmenšom v kontexte slovenskej inštitucionalizovanej historiografie) ignorujú. Jedným z najviac viditeľných dôsledkov tejto absencie teoretickej reflexie je recyklovanie zaužívaných historiografických stereotypov, samozrejmé používanie pojmov a schém, ktorých obsah je z analytického hľadiska často pochybný, resp. neudržateľný. Pokiaľ chceme eliminovať produkciu historických poznatkov tohto druhu, je nevyhnutná teoretická reflexia historikov o povahe vlastnej disciplíny. Tento cieľ si pred seba kladie aj toto číslo Forum Historiae. Prináša sedem štúdií a tri recenzie, ktoré rôznym spôsobom analyzujú implikácie naratívnej formy a ideologickej podmienenosti historického textu pre povahu historického poznania.


Rodina vo vojne

Vojna nie je výsostne politický či vojenský fenomén, hoci práve tieto jej aspekty boli tradičným predmetom historického výskumu. Pre veľké vojny dvadsiateho storočia je príznačné, že zasiahli do všetkých sfér života spoločnosti. V súvislosti s tým sa v posledných desaťročiach presúva ohnisko záujmu historikov z vojensko-diplomatického a politicko-ekonomického pozadia aj na širšie sociálne a kultúrne pole. Osobitnú výzvu pre súčasnú historiografiu predstavuje každodenný život „obyčajných ľudí" vo vojne a po vojne, vrátane jej dopadov na kľúčovú inštitúciu sociálneho života – rodinu. V predkladaných štúdiách a materiáloch sa autori pokúšajú zachytiť zmeny v stratégiách prežitia jednotlivcov, rodín a spoločenstiev v mimoriadnej vojnovej a povojnovej situácii.


Mestá a šľachta, mešťania a šľachtici

Slovenská historiografia už od 60. rokov minulého storočia venovala primeranú pozornosť dejinám miest, predovšetkým ich vzniku, právnemu postaveniu, správe a hospodárstvu. Pri skúmaní týchto bezosporu dôležitých otázok však akosi zostával nepovšimnutý človek, mešťan, zakladateľ a obyvateľ týchto miest, hybná sila všetkého diania. Šľachta ako samostatný stav taktiež nestála v centre pozornosti a vo vzťahu k mestám sa považovala za jednoznačne retardujúci prvok ich vývoja. Nové výskumy však značne rozšírili poznatky o šľachte i o mestách a poskytujú oveľa mnohostrannejší a pestrejší obraz o ich spolužití, kooperácii či konfliktoch v celej v ich zložitosti. Štúdie a články, ktoré sú písomnou podobou príspevkov konferencie Mestá a šľachta, mešťania a šľachtici, sa svojim obsahom zameriavajú predovšetkým na tieto aspekty spolužitia miest, mešťanov a šľachty.


Variácie s pamäťou a dejinami

Vzťah medzi dejinami a pamäťou predstavuje lákavú tému do diskusie. Tieto dva fenomény sú často spájané, ale aj zamieňané. V niektorých prípadoch sa dokonca kvalitatívne ani nerozlišuje medzi spomienkami súčasníkov a výsledkami historickej analýzy. Pritom, tieto sa môžu zásadne líšiť, ale zároveň byť obe spoločensky prijateľné.
Tohtoročné prvé číslo Forum Historiae Vám v rubrike Štúdie prináša štúdie, ktoré sa z rôznych uhlov pohľadu venujú práve vzťahu spomínania a historiografie. V Materiáloch uverejňujeme dve recenzie a starší text významného slovenského historika Daniela Rapanta. Diskusia pokračuje na široko položené otázky z minulého čísla. V portálovej časti Forum Historiae pribúdajú predovšetkým voľne stiahnuteľné publikácie a informácie o budúcich podujatiach.


Dejiny Slovenska na prahu 3. tisícročia

Historik Dušan Kováč označil dejiny slovenskej historiografie za popolušku tunajšej profesionálnej historickej vedy. Týmto prirovnaním upozornil na neutešený stav slovenskej historickej vedy vo vzťahu k dejinám vlastnej disciplíny. Poukázal najmä na dedičstvo dvoch totalitných systémov, ktoré v 20. storočí nepriaznivo poznačili jej vývoj. Situácia sa postupne mení k lepšiemu. Dôkazom je viacero prác, ktoré vznikli v posledných rokoch na tému dejín slovenskej historiografie. Tejto kľúčovej problematike nášho odboru je venované aj pilotné číslo časopisu Forum Historiae.