V posledných rokoch historici stále viac spochybňujú uzatvorenie prímeria ako definitívny predel, ktorý oddeľuje vojnový stav od mierového. Štáty často mobilizovali všetok svoj potenciál a možnosti, produkovali propagandu, oslavovali hrdinov, len aby porazili nepriateľa; rodiny prichádzali o otcov, synov, manželov či bratov; mnohí vojaci sa vracali domov zmrzačení a pod. Takéto procesy a udalosti nemožno zastaviť alebo zabudnúť na ne podpisom prímeria, aj keď na túto udalosť drvivá väčšina populácie čakala. Vojnový stav sa z právneho ani vojenského hľadiska nekončí prímerím. Koncept vystúpenia z vojny (sortie de guerre) chce uchopiť tento zložitý proces, ktorý má svoje vlastné trvanie a logiku. Historici z krajín Vyšehradskej štvorky a Francúzska ho v aktuálnom čísle Forum Historiae aplikujú na najväčšie vojenské konflikty 19. a 20. storočia, teda napoleonské vojny a dve svetové vojny.