"Dlhé" 19. storočie sa z hľadiska vývoja religiozity, vzťahu štátu a cirkví ako aj vzájomných relácií jednotlivých náboženských spoločenstiev hodnotí v histórii veľmi protichodne. Bolo to najcirkevnejšie storočie alebo sa Francúzskou revolúciou začal nezastaviteľný proces ústupu náboženstva zo „scény" dejín?  Môžeme súhlasiť s názormi, že 19. storočie prinieslo v Európe nástup druhej konfesionalizácie? Vytláčanie náboženstva z verejného priestoru a komplikovanie ich vzťahu zo štátom viedlo cirkevné elity k výraznejšej aktivite, k inovácii pastoračných foriem, využívaniu nových médií a vcelku úspešnému obnoveniu cirkevnej disciplíny. Na druhej strane však po celé „storočie dlhšie ako sto rokov" dochádzalo pri formovaní kolektívnej ale i osobnej identity k relativizácii konfesionálného princípu v prospech etnického resp. občiansko-štátneho.