ÚVODNÍKY ÚVODNÍKY

Untitled Document
Forum Historiae

Historiografia sa vo všeobecnosti pomerne málo venuje priestoru, v ktorom sa udalosti odohrávali. Je zrejmé, že interakcie medzi politickými, hospodárskymi či sociálnymi javmi a životným prostredím, tvoria faktor, ktorý neraz viac ako čokoľvek iné ovplyvnil život človeka. Tomuto aspektu dejín sa v zahraničí už niekoľko desaťročí venuje systematická vedecká pozornosť v rámci odboru environmentálnych dejín. Hoci tento odbor nateraz nemá na Slovensku potrebné inštitucionálne a organizačné zázemie, environmentálne zameraný historický výskum sa realizuje aj u nás. V tomto čísle Forum Historiae ponúkame desať štúdií, ktoré sa venujú vzťahu človeka k prírode, vplyvu industrializácie na životné prostredie, prírodným parkom ako ukážkam „ideálnej krajiny", budovaniu cestnej sieti a jej vplyvu na krajinu a ďalším témam.

» CELÉ ČÍSLO

Untitled Document
Forum Historiae

V priebehu dlhého 19. storočia prešli mestá výraznými zmenami v oblasti urbanistického vývoja, budovania technickej infraštruktúry a zvyšovania kvality bývania. Tento vývoj akceleroval na prelome 19. a 20. storočia a v prípade miest na dnešnom území Slovenska najmä po vzniku Československa (1918). Dôraz sa kládol na skvalitnenie života v meste nielen v oblasti technickej a dopravnej infraštruktúry, modernej výstavby a architektúry, verejnej hygieny a zdravotníctva, ale aj kultúry bývania, trávenia voľného času a vzťahu k okolitej prírode. Celkovo proces modernizácie miest nebol ani rovnomerný, ani plynulý. Podpísali sa na ňom časté zmeny politických režimov, pričom výrazná zmena urbanisticko-kultúrnych vzorov nastala po roku 1918. Autori tohto čísla Forum Historiae charakterizujú premeny „mesta na Slovensku" na príkladoch vybraných lokalít – najmä Prešporka/Bratislavy, Košíc, Prešova a Žiliny.

» CELÉ ČÍSLO

Untitled Document
Forum Historiae

Na prelome 40. a 50. rokov 20. storočia nastúpili všetky krajiny v sovietskej sfére vplyvu cestu k pretvoreniu vidieka a poľnohospodárstva podľa sovietskeho modelu. Jeho násilné aplikovanie sprevádzala v Československu masová perzekúcia roľníkov a ich rodín. Vládnuci režim obhajoval svoje arogantné konanie voči nim „vyššími záujmami", jeho zmyslom však bola v prvom rade snaha o podriadenie si celej spoločnosti, v ktorej nebol priestor pre samostatne hospodáriaceho roľníka. Nástrojom tejto „prestavby" sa stali kolektívne poľnohospodárske výrobné organizácie, v Československu pomenované jednotné roľnícke družstvá. Cieľom najnovšieho čísla Forum Historiae je upriamiť pozornosť na politický, ekonomický i spoločenský rozmer kolektivizácie ako fenoménu hospodárskych dejín, ktorý zasiahol a navždy premenil (nielen) slovenskú spoločnosť.

» CELÉ ČÍSLO

Untitled Document
Forum Historiae

Spôsoby, akými ľudia dávali najavo, že sa cítia byť v spoločnosti zbedačovaní, marginalizovaní, ponižovaní či znevýhodnení, boli rozmanité. Spravidla záviseli od intenzity pocitu ohrozenia a krivdy, od mentality a politickej kultúry dotknutej skupiny či vrstvy, ako aj od možností, ktoré im vládnuci režim dovolil využiť.
Medzivojnová republika nebola výnimkou. Či už išlo o násilné hladové búrky mestskej či vidieckej „spodiny" alebo kultivované protesty stredných vrstiev, spravidla signalizovali, kde sa nachádzali neuralgické body sociálnej súdržnosti a kde ležali prekážky na ceste k harmonickejšej spoločnosti. Reakcie štátu a spoločenských elít naopak ukazovali, do akej miery bola spoločnosť schopná sa vyrovnať so sociálnymi problémami, či ju posúvali vpred k dosiahnutiu svojich ideálov alebo ju priviedli k čoraz hlbšej paralýze. Načrtnutými aspektmi fenoménu sociálneho a politického protestu sa zaoberá Forum Historiae 2/2015.

» CELÉ ČÍSLO

Untitled Document
Forum Historiae

"Dlhé" 19. storočie sa z hľadiska vývoja religiozity, vzťahu štátu a cirkví ako aj vzájomných relácií jednotlivých náboženských spoločenstiev hodnotí v histórii veľmi protichodne. Bolo to najcirkevnejšie storočie alebo sa Francúzskou revolúciou začal nezastaviteľný proces ústupu náboženstva zo „scény" dejín?  Môžeme súhlasiť s názormi, že 19. storočie prinieslo v Európe nástup druhej konfesionalizácie? Vytláčanie náboženstva z verejného priestoru a komplikovanie ich vzťahu zo štátom viedlo cirkevné elity k výraznejšej aktivite, k inovácii pastoračných foriem, využívaniu nových médií a vcelku úspešnému obnoveniu cirkevnej disciplíny. Na druhej strane však po celé „storočie dlhšie ako sto rokov" dochádzalo pri formovaní kolektívnej ale i osobnej identity k relativizácii konfesionálného princípu v prospech etnického resp. občiansko-štátneho.

» CELÉ ČÍSLO

Untitled Document
Forum Historiae

Zdôrazňovanie rozmanitosti mocenského postavenia bolo bežnou súčasťou politického myslenia v stredoveku. Niekedy sa však na to zabúda. Ako sa ale uplatňovala moc v ranom stredoveku? Ako boli organizované politické útvary? Môžeme ich považovať za unifikované kráľovstvá a kniežatstvá? Je správne ich vnímať ako moderné štáty? Na niektoré otázky sa pokúsili zodpovedať autori v jednotlivých štúdiách tohto čísla Forum Historiae. Našou ambíciou je zapojiť sa do diskusií o fungovaní politických útvarov, mocenských prejavoch a postavení panovníka v stredoveku, ktoré už dlhodobo prebiehajú v západnej medievistike a do ktorých sa čoraz častejšie zapájajú aj historici zo susedných krajín. Zároveň sme chceli zaplniť prázdne miesto v slovenskej medievistike, v ktorej sa málokedy môžeme stretnúť s témami, ktoré prináša toto číslo.

» CELÉ ČÍSLO

Untitled Document
Forum Historiae

Pojem „ideológia" je obeťou vlastnej popularity. Po vyše dvoch storočiach prítomnosti v diskurze sa jeho obsah i hranice zahmlili. Má množstvo odborných definícií a ešte viac využití v bežnom jazyku. Napriek tomu zastáva zmysluplné miesto v základnej výbave vedy – ako konceptuálny nástroj i ako predmet bádania. Na ideológiu má význam sa pýtať a hľadať ju v rôznych oblastiach poznania i konania. Hoci sa rada maskuje a skrýva, dá sa identifikovať ako vplyvná súčasť rôznych diskurzov – nielen vo sfére politiky, ale i vo vede, umení, urbanizme či cestovnom ruchu. V historickej perspektíve sa o to pokúša aj toto číslo Forum Historiae.

» CELÉ ČÍSLO

Untitled Document
Forum Historiae

The topic of the political thinking within the Slovak national movement in 1848 – 1914 has, until recently, been one of those rather marginal ones in Slovak historiography. However, we believe this topic offers very good research and interpretative potential. Therefore it has been chosen as the topic of this issue. We have prepared seven academic studies (as well as two reviews) which analyse particular political or national-ideological concepts and phenomena from various points of view. The texts bring several original approaches as well as new interpretations; therefore we believe that the broader academic public will find them interesting. The texts aim to provide an impulse for new research of this intriguing and often neglected topic

» CELÉ ČÍSLO

Untitled Document
Forum Historiae

Napriek odvážnemu názvu sú naše ambície skromnejšie. Neponúkame syntetický a dokonca ani systematizovaný pohľad na „komunizmus". Práve naopak. Vzhľadom na obrovskú šírku problematiky sme sa rozhodli uverejniť niekoľko  pohľadov na otázku, akým spôsobom je ešte možné skúmať a diskutovať túto živú tému. Ako uviedol jeden z autorov čísla, chceme skôr „vykopnúť loptu". K zostaveniu tohto čísla nás primäl aj fakt, že radikálna ľavica a komunistické hnutie sa ocitli na okraji vedeckého záujmu, pričom téma „komunizmu" predstavuje významnú súčasť verejných diskusií. V posledných rokoch vyrástla nová generácia bádateľov, ktorí sa dlhodobo venujú tejto problematike. Prinášajú reflexiu, ktorá ponúka iné východiská a metódy práce, než na aké sme zvyknutí v rámci doteraz stále dominujúceho tradičného dejepisectva.

» CELÉ ČÍSLO

Untitled Document
Forum Historiae

Etnické stereotypy sú často nástrojom politickej manipulácie a prostriedkom eskalácie etnického napätia. Predstavujú schematické obrazy nielen o iných etnikách a národoch, ale aj o príslušníkoch toho vlastného. Pomocou nich možno účinne ovplyvňovať verejnú mienku a vytvárať pocit spolunáležitosti skupiny, a to aj vďaka emóciám, ktoré dokážu vyvolať. Karikatúra z roku 1882 napríklad dehonestujúcim spôsobom zobrazuje národnosti bývalého Uhorska, ktoré na výzvu uhorskej vlasti – matky ponúkajúcej objatie, odmietavo šomrú: „My nejdeme!" Príliš však nešetrí ani maďarského Kóbiho, držiaceho sa mamky za sukňu. Pripomína tiež komplikovanú situáciu židovského obyvateľstva v Uhorsku – figúrka vpravo zobrazuje predsedu antisemitskej strany G. Istóczyho, ktorý volá, aby matka neprijala „toho jordánskeho pankharta". Historický výskum vzájomných etnických (a iných) stereotypov odhaľuje ich nereálnosť, ale aj funkcie, ktoré plnia, a význam, aký zohrávajú v období nacionalizmu. Veríme, že aj toto číslo Forum Historiae prispeje nielen k ich lepšiemu pochopeniu, ale aj prekonávaniu.

» CELÉ ČÍSLO

Untitled Document
Forum Historiae

Rodina predstavuje významný sociálny fenomén, ktorý otvára mnoho zaujímavých otázok. O jej výskum sa zaujímajú aj historici, ktorí sledujú napríklad početnosť a štruktúru rodín, sobášnosť a sobášne stratégie, vzťahy medzi príbuznými, stvárnenie rodiny v umeleckých a literárnych dielach, a pod. Hľadanie odpovedí na nastolené otázky však často naráža na ťažkosti, spojené s torzovitosťou alebo úplnou absenciou relevantných historických prameňov. Preto sa historik musí neraz uspokojiť so sondami a hypotézami, na základe ktorých môže formulovať všeobecnejšie závery.
Viaceré zaujímavé aspekty priblížila konferencia Fenomén rodiny v minulosti Slovenska, ktorá sa uskutočnila v Bardejove. Okrem nových údajov k téme priniesla množstvo podnetných myšlienok pre ďalšie bádanie. Štúdie a materiály, ktoré uverejňujeme, sa opierajú o genealogický, demografický, historicko-právny, ale aj umeleckohistorický a literárnohistorický výskum, pričom zachytávajú obdobia od stredoveku až do začiatku 20. storočia. Cieľom čísla je poukázať na možnosti a metódy, ako aj otázky a problémy ďalšieho výskumu.

» CELÉ ČÍSLO

Untitled Document
2/2011
Forum Historiae

Sú témy, ktoré historikom vŕtajú v hlave, no zatiaľ sa k nim nevyjadrili. Sú problémy, ktoré ľudí atakujú doslova každý deň a hľadajú odpoveď na otázku „odkiaľ sa to vzalo", no v knižniciach pátrajú márne. Korupcia je určite jedným z nich. Výskum korupcie v zahraničí zamestnáva celé tímy odborníkov, kým u nás sa jej doteraz venovali len kolegovia z príbuzných spoločenských vied. V tomto čísle sme preto oslovili autorov, ktorí neskúmali len špecifické formy a prejavy korupcie, premenlivú citlivosť štátu a rôznych vrstiev spoločnosti voči korupčným praktikám, ale i kultúrne a politicky podmienené zmeny samotného pojmu korupcie. Územie dnešného Slovenska je z hľadiska historickej perspektívy ideálnym prípadom na sledovanie toho, ako sa v závislosti od ekonomického systému, sociálnej štruktúry spoločnosti a politického režimu menili hlavné „arény" korupcie, ako sa vyvíjali právne normy i morálne pravidlá. Ako pozemkové reformy, arizácie, privatizácie a ďalšie masové presuny majetku, poznačili citlivosť vnímania korupcie. Pri čítaní tohto čísla môžete sledovať kontinuity a diskontinuity v korupčnej praxi. Možno odhalíte až prekvapivé podobnosti medzi korupciou úradníkov za Jozefa II., korupčnými škandálmi na začiatku minulého storočia a realitou dneška.

» CELÉ ČÍSLO

Untitled Document
Forum Historiae

Vedecké aktivity v rámci slovenskej národoveckej society pred rokom 1918 sú často charakterizované ako amatérske a nadšenecké. Toto hodnotenie je v mnohých ohľadoch oprávnené, pričom jednu z hlavných príčin treba vidieť v absencii inštitucionálneho zázemia, nevyhnutného pre profesionalizáciu a špecializáciu jednotlivých vedeckých aktivít slovenskej inteligencie. Zásadný politický medzník, ktorý predstavuje rok 1918, sa celkom prirodzene významným spôsobom odzrkadlil aj v rámci dejín vedy na Slovensku, ktoré sa po prvýkrát konštituovalo ako územnosprávna jednotka v novom štáte.
Cieľom tohto čísla Forum Historiae je ponúknuť analýzu inštitucionálnych predpokladov vývoja vedy na Slovensku po roku 1918 prostredníctvom doposiaľ nepreskúmaných, resp. málo známych aspektov.

» CELÉ ČÍSLO

Untitled Document
Forum Historiae

Tzv. „akademické" Dejiny Slovenska, ktorých prvý diel vyšiel roku 1986, venujú šľachte len niekoľko strán. Tie sa obmedzili len na najstrohejšie údaje a nesú zreteľnú pečať triedneho hľadiska chápania dejín, výrazne skresľujúceho skutočnosť. Tento stručný, ba možno povedať až povrchný obraz, ktorý plne akceptuje dobové ideologické požiadavky, však nevznikol ako výsledok riadneho a systematického výskumu. Zjednodušene možno povedať, že v tej dobe nebolo „moderné" – alebo „módne?" – zaoberať sa šľachtou, tak sa prebrali jednak zahraničné (najmä ideologické) vzory, alebo sčasti aj pozitivistické, sčasti aj romantické názory starších autorov, z ktorých sa filtrovali poznatky, zapadajúce do určeného obrazu. Od 90. rokov 20. storočia sa situácia výrazne zmenila. Medzi témy, ktoré sa dostali do pozornosti bádateľov, sa dostala aj problematika šľachty. Začali sa skúmať nielen otázky ich pôvodu, ale aj postavenia v dobovej spoločnosti, difereciácie, ich úlohy a vzťahy, dokonca sa pozornosť začala venovať aj otázkam každodenného života. Najnovším výsledkom výskumu šľachtického obyvateľstva a ich života v stredoveku a ranom novoveku je venované aktuálne číslo Forum Historiae.

» CELÉ ČÍSLO

Untitled Document
Forum Historiae

Cesta od deklarovania zásad demokracie k ich naplneniu v spoločnosti je behom na dlhé trate. Zhodnotiť jej úspešnosť alebo neúspešnosť možno zväčša s odstupom desaťročí a niekedy to trvá aj dlhšie. Inšpiratívnym príkladom takejto cesty bola dvadsaťročná existencia medzivojnovej Československej republiky, ktorej prischlo označenie „ostrov demokracie". V porovnaní s okolitými krajinami ním nepochybne aj bola. Ako každé budovateľské úsilie, aj prenášanie demokratických a republikánskych ideí do života spoločnosti aj tu narážalo na veľa problémov plynúcich z rôznorodých vnútropolitických i medzinárodných príčin. Ak rozmeníme na drobné veľkú a rozsiahlu tému vzťahu demokracia – spoločnosť – politika, dopracujeme sa k viacerým čiastkovým otázkam. Ako sa obyvateľstvo na Slovensku zžívalo s režimom parlamentnej demokracie, s budovaním občianskej spoločnosti? Ako reagovalo na prenikanie štruktúr politických strán do občianskej sféry? Čo signalizovali zásadné zmeny v republike na jeseň 1938 v stave demokracie? Podnety na zamyslenie nad týmito, ako aj nad ďalšími otázkami súvisiacimi s nastolenou témou prináša aktuálne číslo Forum Historiae.

» CELÉ ČÍSLO

Untitled Document
Forum Historiae

Čo je predmetom historického textu? Akým spôsobom sú prezentované výsledky historických výskumov? K čomu vlastne tieto výskumy referujú? Odpovede na tieto otázky hľadajú teoretici histórie, zatiaľ čo samotní historici ich spravidla (prinajmenšom v kontexte slovenskej inštitucionalizovanej historiografie) ignorujú. Jedným z najviac viditeľných dôsledkov tejto absencie teoretickej reflexie je recyklovanie zaužívaných historiografických stereotypov, samozrejmé používanie pojmov a schém, ktorých obsah je z analytického hľadiska často pochybný, resp. neudržateľný. Pokiaľ chceme eliminovať produkciu historických poznatkov tohto druhu, je nevyhnutná teoretická reflexia historikov o povahe vlastnej disciplíny. Tento cieľ si pred seba kladie aj toto číslo Forum Historiae. Prináša sedem štúdií a tri recenzie, ktoré rôznym spôsobom analyzujú implikácie naratívnej formy a ideologickej podmienenosti historického textu pre povahu historického poznania.

» CELÉ ČÍSLO

Untitled Document
Forum Historiae

Vojna nie je výsostne politický či vojenský fenomén, hoci práve tieto jej aspekty boli tradičným predmetom historického výskumu. Pre veľké vojny dvadsiateho storočia je príznačné, že zasiahli do všetkých sfér života spoločnosti. V súvislosti s tým sa v posledných desaťročiach presúva ohnisko záujmu historikov z vojensko-diplomatického a politicko-ekonomického pozadia aj na širšie sociálne a kultúrne pole. Osobitnú výzvu pre súčasnú historiografiu predstavuje každodenný život „obyčajných ľudí" vo vojne a po vojne, vrátane jej dopadov na kľúčovú inštitúciu sociálneho života – rodinu. V predkladaných štúdiách a materiáloch sa autori pokúšajú zachytiť zmeny v stratégiách prežitia jednotlivcov, rodín a spoločenstiev v mimoriadnej vojnovej a povojnovej situácii. 

» CELÉ ČÍSLO

Untitled Document
Forum Historiae

Slovenská historiografia už od 60. rokov minulého storočia venovala primeranú pozornosť dejinám miest, predovšetkým ich vzniku, právnemu postaveniu, správe a hospodárstvu. Pri skúmaní týchto bezosporu dôležitých otázok však akosi zostával nepovšimnutý človek, mešťan, zakladateľ a obyvateľ týchto miest, hybná sila všetkého diania. Šľachta ako samostatný stav taktiež nestála v centre pozornosti a vo vzťahu k mestám sa považovala za jednoznačne retardujúci prvok ich vývoja. Nové výskumy však značne rozšírili poznatky o šľachte i o mestách a poskytujú oveľa mnohostrannejší a pestrejší obraz o ich spolužití, kooperácii či konfliktoch v celej v ich zložitosti. Štúdie a články, ktoré sú písomnou podobou príspevkov konferencie Mestá a šľachta, mešťania a šľachtici, sa svojim obsahom zameriavajú predovšetkým na tieto aspekty spolužitia miest, mešťanov a šľachty.

» CELÉ ČÍSLO

Untitled Document
Forum Historiae

Vzťah medzi dejinami a pamäťou predstavuje lákavú tému do diskusie. Tieto dva fenomény sú často spájané, ale aj zamieňané. V niektorých prípadoch sa dokonca kvalitatívne ani nerozlišuje medzi spomienkami súčasníkov a výsledkami historickej analýzy. Pritom, tieto sa môžu zásadne líšiť, ale zároveň byť obe spoločensky prijateľné.
Tohtoročné prvé číslo Forum Historiae Vám v rubrike Štúdie prináša štúdie, ktoré sa z rôznych uhlov pohľadu venujú práve vzťahu spomínania a historiografie. V Materiáloch uverejňujeme dve recenzie a starší text významného slovenského historika Daniela Rapanta. Diskusia pokračuje na široko položené otázky z minulého čísla. V portálovej časti Forum Historiae pribúdajú predovšetkým voľne stiahnuteľné publikácie a informácie o budúcich podujatiach.

» CELÉ ČÍSLO

Untitled Document
Forum Historiae

Historik Dušan Kováč označil dejiny slovenskej historiografie za popolušku tunajšej profesionálnej historickej vedy. Týmto prirovnaním upozornil na neutešený stav slovenskej historickej vedy vo vzťahu k dejinám vlastnej disciplíny. Poukázal najmä na dedičstvo dvoch totalitných systémov, ktoré v 20. storočí nepriaznivo poznačili jej vývoj. Situácia sa postupne mení k lepšiemu. Dôkazom je viacero prác, ktoré vznikli v posledných rokoch na tému dejín slovenskej historiografie. Tejto kľúčovej problematike nášho odboru je venované aj pilotné číslo časopisu Forum Historiae

» CELÉ ČÍSLO