« Späť

Dejiny a identita

Untitled Document

Jozef Haľko

Z hľadiska dejín má identita človeka niekoľko rozmerov: vzhľadom na minulosť je človek dedičom, vzhľadom budúcnosť je ich spolutvorcom. Pritom samotné utváranie budúcnosti sa odohráva v prítomnom okamihu, keď rozumom a slobodou obdarený jedinec transformuje zažitú skúsenosť do rozhodovania a konania, formujúceho budúcnosť. Preto sa ako nanajvýš logické javí tvrdenie, že človek, spoločenstvo či národ, strácajúci, či odmietajúci historickú pamäť je odsúdený dookola opakovať chyby minulosti. Lenže aj pamäť, ktorej obsah napĺňajú aj výsledky historické skúmania, môže byť pokrivená viac či menej účelovou subjektivizáciou, racionalizáciou či emotivizáciou dejinnej reality, modifikovanej  nie podľa pravdy, ale podľa momentálnych ideologických ambícií spoločnosti, jej elít, či rôznych jednotlivcov. Naviac minulý, komunistický režim masám podsúval čiernobiele, triedne vnímanie reality, vtesnávanej do verbálnych prefabrikátov ideologizovaných mentálnych schém. Preto si historický výskum ešte len musí od prelomového obdobia roku 1989 vytvoriť dostatočný odstup, aby dopady prechodu z totality do demokracie dostatočne zanalyzoval – ako proces historicky naprosto bezprecedentný, keď človek viac či menej determinovaný totalitou prejde do demokracie: v protagonistoch nejde o dve vedľa seba stojace nezávislé kvality, ale kvality vzájomne sa prelínajúce a umocňujúce.

Takéto dedičstvo kladie na historika veľké nároky, je preňho výzvou prijať len a jedine historickú pravdu – nielen v jej faktickej, ale i interpretačnej rovine – ako nosné kritérium produkovaných informačných výstupov. To zakladá vážnu zodpovednosť historika, ktorý takto spoluvytvára historické vedomie členov vlastného spoločenstva. Tým viac  musí čeliť rovnako naliehavej ako nezdravej tendencii vnímať dejiny ako rozprávku s jasne rozhranenými kladnými a zápornými postavami a uzavretým posolstvom. Aj keď je to  „propagandisticky" nevďačné a preširokú verejnosť neatraktívne, seriózny historický výskum zjednodušenia neznesie: len táto metodologická nekompromisnosť pomôže prijímateľom hlboko štruktúrovaných historických informácií objaviť krásu intelektuálnej kreativity pri hľadaní a vstrebávaní pravdy. Pravdy zložitej, mnohovrstevnej a mnohorozmernej, pravdy pokorne otvorenej pre prípadné modifikácie pri ďalšom objavovaní dosiaľ nepoznaného.

Ale ešte aj naoko precízne odargumentované tvrdenia s dôsledne vypracovaným poznámkovým aparátom a odvolávkami na pramenné zdroje môžu byť významovo posunuté, keďže všetko napokon predsa len stojí a padá na svedomí dejepisca. Polopravdy však stoja na hlinených nohách, napokon predsa vyjdú najavo, aby sa – niekedy až dramaticky – naplnila biblická pravda, že čo sa dialo v skrytosti, bude nakoniec vykričané zo striech...

 stiahni vo formáte PDF 

Autor Autor

Untitled Document

Doc. ThDr. Jozef Haľko, PhD. je rímskokatolícky kňaz a cirkevný historik. Prednáša na Katedre cirkevných dejín Rímskokatolíckej Cyrilometodskej bohosloveckej fakulte Univerzity Komenského v Bratislave a je kaplánom maďarskej komunity v Bratislave.


všetky témy všetky témy

Untitled Document
Forum Historiae

Po zverejnení prílohy denníka SME nazvanej nevábne „Slovenská veda chradne a práchnivie" koncom augusta 2016 sa v akademických kruhoch viditeľne zintenzívnila diskusia o stave slovenskej vedy, o jej hodnotení a financovaní. Viacero, predovšetkým humanitných a spoločenských vedcov, ktorí z analýzy denníka SME – a treba podotknúť nie celkom oprávnene – vychádzali najhoršie, zareagovali hlavne v tlačených ale aj v audiovizuálnych médiách. Obzvlášť zapálene prebiehala diskusia (v individuálnej rovine) na sociálnych sieťach. Našťastie sa podarilo vyvrátiť časť nesprávnych či skreslených tvrdení o slovenskej vede, avšak z tejto debaty vystali nové problémy a  otázky, ktoré  by nemali zostať bez reakcie.

» ĎALEJ

Untitled Document
Forum Historiae

Impulzom k nastolenej diskusii je Výzva z Blois z 28. októbra 2008, v ktorom časť európskej historickej obce protestuje voči pokusom niektorých štátov a Európskej únie zákonne stanoviť, ako interpretovať niektoré historické javy. Výzva vyvolala súhlasné i odmietavé reakcie historikov, politikov a širšej verejnosti. Diskusie, ktoré pôvodne reagovali najmä na situáciu vo Francúzsku, nie sú ani pre nás tak vzdialenou a odťažitou záležitosťou, akou by sa mohli na prvý pohľad zdať. Dôkazom sú najmä – pre mimoriadne stojaté vody slovenskej historiografie doslova búrlivé – reakcie a iniciatívy v súvislosti s Lex Hlinka na jeseň roku 2007.

» ĎALEJ

Untitled Document
Forum Historiae

Historik nežije v slonovinovej veži dokonale neutrálnej vedy. Jeho práca je konfrontovaná so „spoločenskou objednávkou", ktorá sa prejavuje v rôznych podobách. Aká je spoločenská objednávka voči slovenskej historiografii dnes a kto je hlavným „objednávateľom"? K čomu vôbec potrebuje dnešný človek dejiny? Na druhej strane, k akým výzvam a impulzom zvonku by sa slovenská historiografia nemala obracať chrbtom a aké miesto tu zohráva nové médium: internet?

 

» ĎALEJ