« Späť

(Ad. 1 a 2)

Untitled Document

Vladimír Krivý

Ad. 1: Možno len bránime predstavu zašlého sveta, keď nostalgicky spomíname na klasické vzdelanie a vzdelancov z jeho produkcie. Na vysoké školy a univerzity sa dnes dostáva už nie iba „smotana", ale takmer všetko z dorastajúcich ročníkov. Vplyv kultúrnych elít sa oslabil na úkor vplyvu entertainmentu a podnikateľského utilitarizmu.

„Dnešný človek" z položenej otázky potrebuje dejiny vtedy, ak má túto potrebu prebudenú a keď veľkou historickou neznalosťou nezvýši, ale zníži svoju osobnú prestíž. Toto prebúdzanie sa nedeje bez vplyvu iných, dochádza k nemu pri spontánnych rozprávaniach, spomienkach či hádkach, vzdelávaním, knihami a filmami, mediálnym pôsobením. Ide o potrebu kultúrnu a jej podpora je obranou kultúry a civilizácie pred infantilizáciou posilňovanou konzumerizmom a pôsobením masmediálneho entertainmentu. Ak túto kultúru a civilizáciu neuznajú ľudia v rozhodujúcich i ostatných pozíciách za hodnú udržania, ak ju nebudú považovať za ohrozenú čo len ľahostajnosťou, ak sa do ich mysle popri zábave a materiálnom úspechu  už nezmestí nič iné, potom nebudú potrebovať dejiny a budú pracovať na tom, aby takéto zbytočnosti nezaťažovali ani mysle detí. Tento proces, ktorý vnímam ako hrozbu, postupuje.

Stretávanie sa s históriou prekonáva sebastrednú a prezentistickú predstavu, že svet začal narodením dotyčného; poskytuje mu vhľad do sietí udalostí a tak je aj dobrodružstvom poznania; poskytuje dlhšie časové merítka, kultivuje (tým a nielen tým) myslenie i to,           čo ľudia považujú za dôležité; svedčí, že nič z nášho sveta nie je večné; učí, že na vysvetlenie historických rozhodnutí treba veci vidieť „vtedajšími", nie „dnešnými" očami. Zatiaľ čo na úrovni jednotlivcov ide o kultiváciu, identifikácie a lojality, na úrovni kultúry ide o sebaudržiavanie.

Infantilizmus aj ignorancia z neznalosti môžu vyhovovať manipulatívnym cieľom s ľuďmi, a to ešte nemusí ísť o zámernú mankurtizáciu (Ajtmatov). Manipulovať však dokáže aj história v službe ideológie (alebo práve vymýšľajúca ideológiu), ba i multikulturalistická história obchádzajúca konflikty.

Nadväzujúcou otázkou je, kto má zmienenú „potrebu dejín" prebúdzať. (S rozpakmi i záujmom som si všimol, že „potrebu dejín" som napísal s úvodzovkami, ale prebúdzanie zostalo bez nich.) Ak vo Veľkej Británii dokážu výnosy z lotérie rozdeľovať tiež galériám a v galériách sa bežne pohybujú aj deti, je to príklad možností dokonca inštitucionálnych. V našich končinách by ale predbežne azda stačilo, ak by bolo odvrátené nebezpečenstvo vytláčania dejín zo školského vzdelávania. Samozrejme, je to problém: kto uverí,                  že nelobujete za vlastný skupinový záujem, kto uverí, že vidíte zajtrajšie ohrozenia lepšie než iní a kto ešte uverí, že má vôbec význam pýtať sa na zajtrajšok?

 

Ad. 2: Pokiaľ ide o Slovensko a strednú Európu, vyhrotená dilema historiografie písanej na štátne-totalitárnu objednávku a historiografie disidentskej, nie je aktuálna. Politické tlaky s využitím ekonomických možností však na Slovensku existujú, prejavujú sa v časoch prítomnosti nacionalistov v štátnej exekutíve. Hrá sa najmä o školstvo, v ňom o učebnice       a osnovy. Hra „kto bol na tomto území skôr?" láka politicky naďalej, práve tak ako pomníčkovanie a rodenie otcov národa. Takéto objednávky smerujú k historikom a tí, ktorí nepomôžu, vraj aspoň nemajú prekážať. Tak ako vojnová Slovenská republika názorovo rozdeľuje (na väčšiu a menšiu časť) verejnosť, tak sa deje aj medzi historikmi a zmienené politické objednávky s tým počítajú.

Napriek tomu, väčšia časť vecí je v rukách (slovenskej) obce historikov. Dôležitejšie než pozerať na želania politikov je neignorovať vývin škôl a paradigiem v zahraničnej historiografii - nech už ide napr. o výskum každodennosti či spracovanie vývinu veľkých teritoriálnych celkov, publikovanie prác s „viacstrannými" pohľadmi a pod. Aj na Slovensku je veľká „objednávka" zo strany verejnosti na pop-historické práce.

Národy by neboli bez nacionalizmov a tie zasa nemohli povstať bez mýtov, na ktorých sa podieľali aj historici. Oblúk, ktorý sa odvtedy urobil, možno azda vyjadriť tým, že dnes pre historika niet väčšej profesionálnej satisfakcie ako demytologizovať postavy a historické procesy. Kritické vedomie tak bráni kolektívnym akciám postaveným na falošných predstavách. Hlavnými výsledkami však azda nebude cynizmus a symbolické prázdno, pretože by ma trápilo, o čo by sa rôznorodé kolektívne akcie opreli.

 stiahni vo formáte PDF 

Autor Autor

Untitled Document

PhDr. Vladimír Krivý, CSc. pracuje ako samostatný vedecký pracovník v Sociologickom ústave Slovenskej akadémie vied v Bratislave. Venuje sa najmä problematike volebného správania na Slovensku, regionálnym disparitám, hodnotovým orientáciám slovenského obyvateľstva. Spolupracuje s Inštitútom pre verejné otázky.


všetky témy všetky témy

Untitled Document
Forum Historiae

Po zverejnení prílohy denníka SME nazvanej nevábne „Slovenská veda chradne a práchnivie" koncom augusta 2016 sa v akademických kruhoch viditeľne zintenzívnila diskusia o stave slovenskej vedy, o jej hodnotení a financovaní. Viacero, predovšetkým humanitných a spoločenských vedcov, ktorí z analýzy denníka SME – a treba podotknúť nie celkom oprávnene – vychádzali najhoršie, zareagovali hlavne v tlačených ale aj v audiovizuálnych médiách. Obzvlášť zapálene prebiehala diskusia (v individuálnej rovine) na sociálnych sieťach. Našťastie sa podarilo vyvrátiť časť nesprávnych či skreslených tvrdení o slovenskej vede, avšak z tejto debaty vystali nové problémy a  otázky, ktoré  by nemali zostať bez reakcie.

» ĎALEJ

Untitled Document
Forum Historiae

Impulzom k nastolenej diskusii je Výzva z Blois z 28. októbra 2008, v ktorom časť európskej historickej obce protestuje voči pokusom niektorých štátov a Európskej únie zákonne stanoviť, ako interpretovať niektoré historické javy. Výzva vyvolala súhlasné i odmietavé reakcie historikov, politikov a širšej verejnosti. Diskusie, ktoré pôvodne reagovali najmä na situáciu vo Francúzsku, nie sú ani pre nás tak vzdialenou a odťažitou záležitosťou, akou by sa mohli na prvý pohľad zdať. Dôkazom sú najmä – pre mimoriadne stojaté vody slovenskej historiografie doslova búrlivé – reakcie a iniciatívy v súvislosti s Lex Hlinka na jeseň roku 2007.

» ĎALEJ

Untitled Document
Forum Historiae

Historik nežije v slonovinovej veži dokonale neutrálnej vedy. Jeho práca je konfrontovaná so „spoločenskou objednávkou", ktorá sa prejavuje v rôznych podobách. Aká je spoločenská objednávka voči slovenskej historiografii dnes a kto je hlavným „objednávateľom"? K čomu vôbec potrebuje dnešný človek dejiny? Na druhej strane, k akým výzvam a impulzom zvonku by sa slovenská historiografia nemala obracať chrbtom a aké miesto tu zohráva nové médium: internet?

 

» ĎALEJ