« Späť

(Ad. 1 - 4)

Untitled Document

Juraj Marušiak

Ad. 1: Odpoveď je klasická. Aby vedel, kde je, odkiaľ prišiel a kam smeruje. A hlavne, kým je.

Ad. 2: Posledné spory ukazujú, že situácia sa zásadným spôsobom nezmenila, obe „krajnosti" pretrvávajú. Dokonca mám pocit, že úloha konformnej historiografie v poslednom období narastá, čo je zrejme daň za to, že vstupom do EÚ sme sa zriekli značnej časti vlastnej suverenity, definovanej platnosťou legislatívy národného štátu. Kompenzáciou za jej stratu je práve hľadanie vlastných koreňov, hľadanie ďalších, už menej materiálnych a legislatívnych, ale o to viac duchovných zdrojov konsolidácie spoločnosti. Vývoj v okolitých európskych štátoch potvrdzuje, že Slovensko v tomto prípade nie je ojedinelé. Renesanciu nacionalizmu prežívajú okrem nových členských štátov aj v Nemecku, Francúzsku či v Holandsku.

Ak sa má história stať v plnom zmysle slova sociálnou vedou a nie nástrojom štátnej propagandy alebo súčasťou ideológie (potenciálnych) kontraelít, mala by sa „spoločenskej objednávky" oslobodzovať a snažiť sa poskytovať nezaujaté informácie. Samozrejme, nepredpokladám, že by sa to však niekedy mohlo stať.

Ad. 3: Z hľadiska tém je v slovenskej historiografii značne široký priestor. Určite chýba komparatívny výskum, v regionálnom, ale aj v širšom európskom kontexte. Pomerne málo rozpracované sú sociálne dejiny, ale aj v oblasti politických dejín, najmä pri dejinách          20. storočia, absentujú ucelené práce v rozsiahlych oblastiach – monografie o významných osobnostiach slovenskej politiky, ako napr. Alexander Dubček, Gustáv Husák, Milan Hodža a i., chýba systematickejší výskum dejín politických strán na Slovensku a napokon aj syntetické práce, ktoré by slovenské dejiny dokázali zaradiť do širšieho kontextu dejín Európy a stredoeurópskeho regiónu, ako to dokazujú historici v susedných štátoch, napr. Miroslav Hroch, Jerzy Kłoczowski či brilantný Jenő Szűcs. Z minulosti by som tu spomenul napr. Oskara Haleckého alebo Jaroslava Bidla. Žiaľ, tu máme veľa čo doháňať.

Hoci katedry politológie a medzinárodných vzťahov prispievajú k zvýšeniu počtu odborníkov na jednotlivé regióny sveta, neraz sa obmedzujú výlučne na súčasnosť. Bez analýzy historického kontextu však neraz môže vznikať deformovaný obraz reality cudzích štátov. Takže medzery sú aj v štúdiu svetových dejín.

Ad. 4: Internet je dynamické médium, ktorého úlohou bolo predovšetkým zabezpečiť čo najrýchlejší prenos informácií. Azda aj preto ho objavili najprv také vedy, ktoré si vyžadovali, prinajmenšom vo svojej aplikovanej podobe, momentálne reagovanie. Mám tu na mysli predovšetkým politológiu, v menšej miere aj sociológiu a následne, keďže internet je v prvom rade médiom, aj teóriu mediálnej komunikácie. Historiografia objavila internet, resp. internet objavil historiografiu až v závese za uvedenými disciplínami. Čo sa týka prezentácie slovenskej histórie na webe, do značnej miere reflektuje stav slovenského internetu. Teda je v dystrofickom stave, k historickým webom, ktoré ma zaujali, patrí napr. www.druhasvetova.sk či http://www.stur.sk/. Predovšetkým vojenská história, ale aj dejiny techniky majú nadšencov, ktorí sa snažia o jej digitalizáciu, žiaľ, často na príliš amatérskej úrovni. Mne napríklad chýba kvalitná internetová stránka, venovaná povojnovým dejinám Slovenska, ktorá by zachytávala politické dejiny, ako aj dejiny každodenného života. České stránky nás z tejto biedy môžu vytrhnúť iba čiastočne a buďme realisti, aj napriek vynikajúcim medziľudským kontaktom český záujem o Slovensko bude v budúcnosti skôr klesať, než stúpať. Aj preto želám vášmu časopisu, aby vychádzal čo najdlhšie a vyplnil tieto medzery.

 stiahni vo formáte PDF 

Autor Autor

Untitled Document

Juraj Marušiak, PhD. (1970) je vedeckým pracovníkom v Ústave politických vied SAV. V rokoch 2004-2010 pôsobil ako redaktor, resp. šéfredaktor internetového časopisu Despiteborders.com. Prednáša na Fakulte sociálnych a ekonomických vied UK. Zaoberá sa problematikou najnovších dejín Slovenska po roku 1945, v posledných rokoch sa viac venuje problematike súčasných medzinárodných vzťahov v regióne strednej a východnej Európy. Je autorom vedeckej monografie Slovenská literatúra a moc v druhej polovici päťdesiatych rokov (Brno, 2001) a spoluautorom kolektívnej publikácie (Dez)integračná sila stredoeurópskeho nacionalizmu (Bratislava, 2015). Je editorom, resp. spolueditorom viacerých vedeckých zborníkov.


všetky témy všetky témy

Untitled Document
Forum Historiae

Po zverejnení prílohy denníka SME nazvanej nevábne „Slovenská veda chradne a práchnivie" koncom augusta 2016 sa v akademických kruhoch viditeľne zintenzívnila diskusia o stave slovenskej vedy, o jej hodnotení a financovaní. Viacero, predovšetkým humanitných a spoločenských vedcov, ktorí z analýzy denníka SME – a treba podotknúť nie celkom oprávnene – vychádzali najhoršie, zareagovali hlavne v tlačených ale aj v audiovizuálnych médiách. Obzvlášť zapálene prebiehala diskusia (v individuálnej rovine) na sociálnych sieťach. Našťastie sa podarilo vyvrátiť časť nesprávnych či skreslených tvrdení o slovenskej vede, avšak z tejto debaty vystali nové problémy a  otázky, ktoré  by nemali zostať bez reakcie.

» ĎALEJ

Untitled Document
Forum Historiae

Impulzom k nastolenej diskusii je Výzva z Blois z 28. októbra 2008, v ktorom časť európskej historickej obce protestuje voči pokusom niektorých štátov a Európskej únie zákonne stanoviť, ako interpretovať niektoré historické javy. Výzva vyvolala súhlasné i odmietavé reakcie historikov, politikov a širšej verejnosti. Diskusie, ktoré pôvodne reagovali najmä na situáciu vo Francúzsku, nie sú ani pre nás tak vzdialenou a odťažitou záležitosťou, akou by sa mohli na prvý pohľad zdať. Dôkazom sú najmä – pre mimoriadne stojaté vody slovenskej historiografie doslova búrlivé – reakcie a iniciatívy v súvislosti s Lex Hlinka na jeseň roku 2007.

» ĎALEJ

Untitled Document
Forum Historiae

Historik nežije v slonovinovej veži dokonale neutrálnej vedy. Jeho práca je konfrontovaná so „spoločenskou objednávkou", ktorá sa prejavuje v rôznych podobách. Aká je spoločenská objednávka voči slovenskej historiografii dnes a kto je hlavným „objednávateľom"? K čomu vôbec potrebuje dnešný človek dejiny? Na druhej strane, k akým výzvam a impulzom zvonku by sa slovenská historiografia nemala obracať chrbtom a aké miesto tu zohráva nové médium: internet?

 

» ĎALEJ