« Späť

(Ad. 1 - 3)

Untitled Document

Barnabás Vajda

Ad. 1: Ľudia ku každodenému životu dejiny vlastne ani nepotrebujú. Na druhej strane, pomerne veľký záujem o knihy a televízne programy historického charakteru svedčí o tom,   že záujem o minulosť a historickú vedu tu predsa len existuje. Skutočné dôvody nepoznám, ale mám dojem, že dnešný človek (a to nielen Slováci a Maďari, resp. nielen obyvatelia Strednej Európy) potrebuje históru k tomu, aby v minulosti našiel niečo, čo v dnešnej dobe len tažko nájde, t. j. určitú formu identity. A presne to je to, k čomu aj školská forma historického poznania – podľa mňa nesprávne – sa snaží žiakov nasmerovať: dejiny = identita.

Ad. 2: Myslím si, že hromadná alebo značná spoločenská objednávka voči historikom neexistuje; pre mňa to vyplýva aj z odpovede na prvú otázku. Ak predsa jestvuje nejaká tendencia v spoločnosti, ktorú by sme mohli opísať ako „spoločenskú objednávku",             tak – podľa mňa – v slovenskej spoločnosti sú dve dominantné tendencie. V zmysle primitívnej formy „spoločenskej objednávky" ľudia očakávajú od historikov legitimáciu svojich „vlastných dejín", „národnej minulosti" atď. (primordializmus). Tu je aj odpoveď na najfrekventovanejších ‘objednávateľov', ktorými sú politici alebo určitá skupina intelektuálov; a oni sa stávajú ‘objednávateľmi‘ skoro vždy v záujme nejakého politického cieľa. Druhou a trošku vyspelejšou formou „spoločenskej objednávky" je dopyt po „zaujímavých dejinách"; teda objednávka na dejiny, ktoré sú formulované v zaujímavej forme, ako napr. historická beletria alebo dejepisné interaktívne hry.

Ad. 3: Žiadne tabuizované témy by nemali byť. Treba sa však naučiť vyspelejším formám vzájomnej komunikácie, t. j. nechať priestor aj druhému, vzájomnej empatii atď.

 stiahni vo formáte PDF 

Autor Autor

Untitled Document

Barnabás Vajda pôsobí na komárňanskej Univerzite J. Selyeho. Zameriava sa na dejiny po  r. 1945, hlavne na každodenný život počas studenej vojny. Okrem toho sa špecializuje na didaktiku dejepisu, ktorá v jeho poňatí okrem metodiky vyučovania dejepisu znamená aj určitý profesionálny spôsob artikulácie historických vedomosti pre široké  publikum.


všetky témy všetky témy

Untitled Document
Forum Historiae

Po zverejnení prílohy denníka SME nazvanej nevábne „Slovenská veda chradne a práchnivie" koncom augusta 2016 sa v akademických kruhoch viditeľne zintenzívnila diskusia o stave slovenskej vedy, o jej hodnotení a financovaní. Viacero, predovšetkým humanitných a spoločenských vedcov, ktorí z analýzy denníka SME – a treba podotknúť nie celkom oprávnene – vychádzali najhoršie, zareagovali hlavne v tlačených ale aj v audiovizuálnych médiách. Obzvlášť zapálene prebiehala diskusia (v individuálnej rovine) na sociálnych sieťach. Našťastie sa podarilo vyvrátiť časť nesprávnych či skreslených tvrdení o slovenskej vede, avšak z tejto debaty vystali nové problémy a  otázky, ktoré  by nemali zostať bez reakcie.

» ĎALEJ

Untitled Document
Forum Historiae

Impulzom k nastolenej diskusii je Výzva z Blois z 28. októbra 2008, v ktorom časť európskej historickej obce protestuje voči pokusom niektorých štátov a Európskej únie zákonne stanoviť, ako interpretovať niektoré historické javy. Výzva vyvolala súhlasné i odmietavé reakcie historikov, politikov a širšej verejnosti. Diskusie, ktoré pôvodne reagovali najmä na situáciu vo Francúzsku, nie sú ani pre nás tak vzdialenou a odťažitou záležitosťou, akou by sa mohli na prvý pohľad zdať. Dôkazom sú najmä – pre mimoriadne stojaté vody slovenskej historiografie doslova búrlivé – reakcie a iniciatívy v súvislosti s Lex Hlinka na jeseň roku 2007.

» ĎALEJ

Untitled Document
Forum Historiae

Historik nežije v slonovinovej veži dokonale neutrálnej vedy. Jeho práca je konfrontovaná so „spoločenskou objednávkou", ktorá sa prejavuje v rôznych podobách. Aká je spoločenská objednávka voči slovenskej historiografii dnes a kto je hlavným „objednávateľom"? K čomu vôbec potrebuje dnešný človek dejiny? Na druhej strane, k akým výzvam a impulzom zvonku by sa slovenská historiografia nemala obracať chrbtom a aké miesto tu zohráva nové médium: internet?

 

» ĎALEJ